L
 

ROCNIKjVn.
 

S^^^^-t/3^^
 

^A,
 

:É2^#Ì^IÌSÌPÉI^PI
 

XTv
 

^<y V
 

is-v V- -?"^
 

CISLO 2.
 

ll^li^.t'
 


 

4«   .^^ €^^^%-'l%-y^Pc:àJ>(^ e45 ^^r ^i» §^ J> A% '^^'^•^:^%'*^*^ ^■'^*Ì^Ì "^"^ '^Ì'
 

a^i)
 

Ture. Sv. Martin, dna 25. februàra 1887.
 

Rozpomienky.

Pise dr. Joz. Mil. Hurban.
(Dokoncenie.)

rijdùc do Viedne (29. mprca) nasici som tu od
21. celù koloniu Slovace. Nasej deputàcie — uz
tu ùcinkovavsej — clenovia boli: Stùr, Kuzmàny,
Rarus,    Cha-
 

lupka, Kardos, Bórik Jaro¬
slav, Radlinsky, Lichard,
Hodza, Kozàcek, Kollàr,
Hlavàc, Hanrich (tifo traja
dóvernlci viàdy od Sfa-
diona do Viedne povolani
boli jako prostrednici medzi
vlàdouadeputàciou) ajini.
Drzali sroe caste porady.
Tma boia charakferistikon
dobyr~NTk iìevedei dat vy-
vodu, nik ukàzaf, kade vy-
chod z labyrintu. Moje
nàvstevy u Sladiona a
kniezafa Schwarzenberga
byvaly dlhé a pràzdne;
ked prestala moja pred¬
nàska 0 ziadosfach nàroda,
nasledovala stereotypnà
odpoved: „My nie nemó-
zeroe teraz urobif pre slo¬
vensky nàrod!" A na
otàzku: „Kde móze byf
chyba toboto plauého ve¬
denia vàlky?" „Vo Win-
dischgràtzovi," znela nasa
odpoved. Stadion pota-
koval a krùtil hlavou.
Schwarzenberg, tusim sva-
gor Windischgràtzov, zase
na to: „Teda Windisch¬
gratz! Tak sa vóbec ho¬
vori." Na kommissàrov
prisla ree u kn. Schwarzen¬
berga.    „Tito   sa   zaiujù
 

Dr. Andrej

Kreslil Jan Vii
 

V referàtoch svojich na kommunismus Iudu slovenského,"
hovoril. ,,Ano, nàs — èfùr a ja boli sme u neho — pred
vlàdou osocujù z kommunisrou, kde iny sroe zàstupcovia Iudu
majetkovébo a nie proletariàtu neznajùceho dnes, co bude
zajtrà jesf, nàs lud ma svoje domy, dvory, pozemky, nesie
vsetky stàtue a ine farchy, neutekà do sveta, a takého Iudu
kommunismus nikdy nelàkal a nesvodil. Ostetne nase skutky
lezia  na bieloin dui.   My sme spisovatelia a clenovia lepsej

spolocnosti, kommissàri
nàs ale pred ludom ob-
vinujù zase — ti isti
kommissàri, ktori v cele
kosufismu stóvali od jak¬
ziva a teraz od kn. Win¬
discbgratza podostóvali
ùrady v okoliacb nami a
cisàrskym vojskom upo-
kojenych —, ze sme slu-
hov!a kamarilly a reakcio-
nàri, ze bojujeme proti
svobode." Schwarzenber-
govi to dalo V nos a po-
zval nàs na zajtrà zase
k rozprave o tejto zaiiio-
tenej a konfusnej situaci!.
Tak sroe temer kazdy deìi
u ktoréhosi z ininisfrov
travili hodiny. Chodili
s naini i druhi clenovia
deputàcie, najinà Kozàcek,
Kuzmàny, Rarus; dakedy
nàs s dffverniknii, najmà
s Kollàrom, pozyval Ste-
dion. Jedeu raz direktne
k studovaniu inappy Slo¬
venska, ktorù sme zhoto-
vili, aby jasuo a na dlani
lezalo kazdému, jak dò-
lezité prìestraustvo zau¬
jima nàrod nàs v zem
svojej ofcovskej. Ale z di-
vadla vojiiy dochodily job-
ské chyry jeden za dni-
hym ; neraz uz boli sme na
-i
 

Radlinsky.

fraek   vo  Viedni.