' ^' '^J'l^/ 'i.^ ^ji^(^^ é
 


 

x'^à-^'i^ ''r^'r^ '=^.^'1
 

Ture. Sv. Martin, dna 25. marca 1887.
 

Pùt na Velehrad.

Rozpràvka.
(D o k o n e e n i e.)

8. Balik z posty.

a drahy den pò zàbave Palko Turaj i so
svojou panickou robil nàvstevy u svojich
znàinycb.

Rozumie sa, ze pana Hamisa, jako svojho
byvalého principila, nevynechal. Medzi recou prisla do
spomienky i inesfanskc4 zàbava. Posudzovalo sa jedno
druhé. Pan Hainis bez obalu vyznal, ze Palka majù
V podozreni jako tajnébo panslàva. Vymluvy, zapierauie
Turajove uepomohly nicolio. Pani Turajova, berùc celù
zàlezitosf jako zart, alebo ueznajùc snàd, co to slovfcko
„panslavisinus" v ocach pana Hamisa za velikù ùlohu
hrà, zastala si pò strane Hamisovej a tym podporovala
ho V jeho obzaloba,   ze veru jej muz je tajny panslàv.

„Pozrìfe len, jako na miia zazerà, ked som ho prc-
zradila," hovorila pani notàrka, ukazujùc na svojho
muza, ktory bladnul od zlosti a pri redach svojej polo-
vicky uebàrs peknym okom na un pozeral.

„Vidis, i tvoja panicka, jako dobrà vlasfeuka, svedci
proti tebe; niaj sa na pozore, lebo ti to zie vypàli,"
recie Hamis.

,,Ale co tà vie," hniezdil sa Palko na sfolici.

„Keby som nevedela, nehovorila by som. Alebo si
myslis, ze' neviem, ze si dvoril tej, ktorù drzia za arci-
pànslàvku na okoli, a ze sis" ju chcel i vziaf?" skàdlila
si pani notàrka muza.

„Tvoja panicka ma pravdu," prisviedcal Hamis;
^dobry vlastenec nemóze panslàvkc dvorif a Milina Vo¬
dovie je opravdu arcipanslàvka."

Palkovi pri spomenuti Miliny Vodovej vstùpila krv
do tvàre, zacervenal sa. Zlobil sa sàm na seba i na
Milinu, na svoju pauiu i na Hainisa, a snàd i na cely
svet. Uz mal v ùsfacb, ze odpovie Hainisovi: „Vedity
si jej dvoril a preto tvoje vlasfenectvo nikto neupodo-
2rieva. "

Ale Hamis jakoby to boi uhàdnul, co Turaj chce
hovorif, a preto predisiel ho, hovoriac:

„Pani notàrka bude tak làskavà, ze dovoli nàm na
 

par okamihov vzdialif sa; màm nieco ùradného, co by
som rad sdelif pànu notare vi."

Kyvnufie hlavy bolo znamenim, ze pani notàrka
udeluje svoje povolenie; pàui vzdialili sa do pisàrne
pana Hamisovej, kam prijdùc, Hamis riekol:

„Amiceiiko! viem, ze si chcel hovorif, ze som aj ja
dvoril Miline; vieni ale i to, ze si nezapomenul na
kosik, ktorym fa Milina uadelila; jestli si teda pri tom,
urobime si maly zart, ktorym sa poinstime na Miline.
Pristàvas '?"

Turaj neodnovedal ani ano, ani nie. Chcel sa urobif
labostajnyni, ale mu to neslo. Hamisovi, ktoi-y ho svojim
macacim okom jiozoroval,   to neuslo,   preto pokracoval:

„Pristàvas-li teda, urobime si maly fasiangovy zart.
Ty vies dobre napodobnif pismo Tomasovych : napiseme
jej menom jeho list a vyzveme, aby istotne prisla na
nàs ples. Sadui si teda a pis, ja ti budem dlktovaf."

Turaj mechanicky sadoi si, inicky vzal pero do ruky,
urobil niekolko ciarok, naiiodobnujùc pismo Tomasovych,
na pajiieri, ktory potom odioziac, vzal listovy papier a
pisal. co mu Hainis dikfoval.

Ked uz boi hotovy, rede:

„Podpisovaf ho nemusis; na miesto mena doloz len:
„Vàs tùzobue ocakàvajùc   Janko."

Boli liotovi a vràtili sa zase ku panej, ktorù boli
zauechali v hosfovskej svetnici.

Ked Turajovci odisli, Hamis usmievajùc sa vnisiel
do svojej pisàrne, odlozil prihofoveny list a pobral sa
tiez von z domu.

Od toho casu uplynulo uz niekolko dnov, snàd
i uedel, ale o inesfauskom plese hovorilo sa i dalej,
bàrs uz boi predo dvermi novy, seuickou uoblessou
usporadovany ples madarského klubii.

Milina Vodovà sedela vo svojej izbuske pri vysf-
vani Vysivala si prave na poduskovej lurezke tie slovà :
„Dobrù noe, dobre spi." S vysivanim boia uz takiuer
hotovà, chcela ho odiozif a porovuaf uz s vysitou ho-
tovou inrezkou, na ktorej stàio: „Dobré ràno! co sa ti
snilo?" ked od razu ozve sa hlas umieracka, zvoniaceho
na skouanie.

„Dobrà noe, dobre spi!" sepfaly usta Miliny, a
vzdychnufie, jakoby modlifba za pokojne skonauie uinie-
rajùceho, vinulo sa z jej ùtrob. Nechajùc sitie staf,
slozila ruky jakoby k modlitbe a rozmysiala.