Ture. Sv. Martin, dna 25. màja 1887.
 

Visitatio canonica.

Od nàsho starého zvunàra pocul Martin Kukucin.
(Dokoncenie.)

III.

làvna a velebnà cirkev hackovskà mala tedy
zvony. A zvonicu! Nie — o tej sera mal
hned na predku rozpràvaf, lebo moji spolu-
obcania sa na rana nahnevajù, ze jich pamàt¬
nosti zaralcujera. Mali zvonicu, jakù by i v Rime darmo
biadai. Ked k zvonora vystùpis, vidis — dia nàsho obee-
ného protokolla — do Galicie pò Novytarg a dolu az
pò Zvoien. Ak by si vysiel hore pod kriz, kde sa nàs
chyrny kohùt dia vetra foci, zazres vraj az Krakov a
dolu Pesf. I nasi stari otcovia sa na to prisahali — uz
len musi byf pravda. Ja som boi sfce pàf rokov men-
dikora, zasiel som az pod kobùta, ale Krakova som ne¬
videl. No za to na moje slovo nemusite tolko daf —
mozno, ze stari otcovia mali lepsi zrak. Ba stary stryk
Daniel Colonus sa prisabàval — nech mu je tam lahko
dusi, lebo je uz na bozom sùde — ze by bolo vidno
az pò samy Tokaj, kde to tie strygy na Luciu taneù-
vajù, keby hned za samyin Miskoveoin nebo uebolo na
zem lahlo.

Ona zvoniea nebola by tak vysokà, ale vystaveuà
na homolovitora kopei hned vyse fary. Ked tedy pri-
ràtame k nej i kopec — kde tu takà vysava? ktory
senioràt ma takù vàzu ? Na zvoniei su tri zvony, velky,
maly a stredny. Kazdy pochàdza z inej doby, i z inej
varstate. Preto sa tak medzi sebou hasteria a nemòzu
sa nijako sniesf. Haèkovània ùfali sa, ze jich zvony
medzi sebou sa shodnù, ze si privyknù — ale nedaj
Boze! Ten raaly — ten vàm skàce do toho starého;
kym stary povie jedno slovo, najraensi ho uz obsype
vycitkami.

Dia cirkevnych protokollov na malom a strednom
majù zvonif mendiei, k velkérau najiraa cirkev zvonàra
— obycajne odrasteného parobka — ktory za svoje ustà¬
vauie destava recite poltrinàsta rimskych sajen a od
kazdého pohrebu krem toho pò 7 grosi. Behom casu
velky zvon sa sosehnul alebo sodral na tolko, ze ho uz
i mendik utiahol.   Tak v mojich casoch,  ked som boi
 

mendikora, uz nebolo zvonàra. Ja, starsi mendik, som
ho zastupoval, mladsi zvonieval len na strednom. 0 ten
najmensl bila sa cela mlàdez haèkovskà. Ked som vy¬
siel s klùèom z fary, uz ma èakala pod zvonicou tlupa
mladych Haèkovànov; kazdy ma prosil, aby mu dovolil
zvonif a jedeu nad druhého ma podplàcal. Boi som
vtedy najvyssim hodnostàrom v obci, byval som naj¬
vyssie ; uréoval som, kedy majù Haèkovània jesf i z pola
doraov isf, a k torau mlàdez sa mi podlizovala. Ktorym
som dovolil zvonif, ti su mi pò dnes vdaèni, ktorych
som obisiel, do dnes si na rane hnev vylievajù. Nuz —

Vo velaparaàtny den visitàcie k svojmu ustrnutiu
nenasiel som pod zvonicou ani jednoho chlapca. Oba
mendiei pozeràme na seba a pytame sa: èo toto bude?
Radime sa — zvonif bude treba a nenia kto. Sbehnem
do dediny a navyknùc uz ku kuràtorovi behaf — jako
nehodno priraeriavaf kòn — zachoval som si cestu a
siel som rovno ku kuràtorovi. Nenasiel som nikoho
doma. Co som mal robif — siel som do fary. Pan faràr
poslal ma pò kuràtora. Letim na nizny koniec ku prie¬
vozu — hej, tara boli i raoji byvali zvonàri, ale ziaden
ani nepozrel na miìa. Vsetko pozeralo na druhy breh —
èakali, èakali.

Koneène dolapil som kuràtora za rukàv, i rozpo-
vedal, èo sa stalo.

„To màra var' isf ja!"* osopil sa zlostne na rana.
„Tu mas hfbu ehlapeov, zavolaj si ktorého chces!"

Oslovil som toho i toho, ale jako by ma nikdy ne¬
boli ani videli. Vyhybali sa mi. Bez vsetkej nàdeje
vràtil som sa do faiy.

Pànu faràrovi uz tiez bolo dosf. Vzal klobùk a
sviznym krokora siel ku prievozu. Tam povedal eelému
nàrodu : „Nuz niet v tejto dedine èloveka, èo by cirkvi
poslùzilV Nikto sa nehlàsi dobrovolne?"

Stalo sa ticho, jako v hrobe. Chlapci tisli sa do
ùzadia, aby jich pan faràr dàko nezazrel. Hja — zvoniea
je tu a bude az na veky — ale biskup len tento raz
pride.

„Kto sa prihlàsi dobrovolne, toho meno zapisem do
protokolla, ze dnes pri prichode biskupa zvonil."

To konecne osozilo. Kuràtorov paholok, zasvàteny
velmi do veci cirkevnych, vedel, co to znamenà skvief
sa V protokolle. Vystùpil z tlupy a pobral sa za mnou
ku zvoniei. Nikdy som nekràèal tak fazkym srdcom na

13