ROCNIK VII.
 

S^-
 

CISLO G.
 

\
 

j^ _,    j|p"^»l^^fS^j
 

f'ft^ftfé-Af;
 

/*&?ijy6ySfìi
 

?£.»... _—.
 

Ture. Sv. Martin, dna 25. jùna 1887.
 

„Na Èalobe."

Obràzok zo skutocnosti od P. Maruskina.

I.

o UZ je tam," hovorila Katarina Bystrà svo-
' jej susedke Filipinke èustalke, s ktorou sia
pò pohrabe z cintorina.

„Veni tam!" prisviedcala Katarine Fili-
pinka, lutujuc nestastnika ; ved nemal este len 3(3 rokov
a zanechal pò sebe drobné siroty.

„Ba len co si to smyslel?-'

„Ved'je pravda; clovek so zdra¬
vym rozumom to ani len pochopiC
nemóze. Nebolo nie pocuf do uelio.
Zi vii sa poeti ve."

„Neopijal sa."

„Vystupnikom tiez nebol."

„Pracoval vo due v noci."

„No ale vsak teraz i tie baby
tividia, co utratily na ìiom, ked ho
uz nebude," recie rozhorceno èusfa-
lovà; „teraz jim uz nebude iiijf kto
vyràbat na kàvicku, ani uà vfnecko.
Ony si ti len doma vysedàvaly, a
on sa trhànal. A ked sa kde ukà¬
zaly, to vzdycky vybieleué, vyskro-
bené jako na hody. Pockajteze, do¬
zviete sa a zazijete vselico."

„Jaj, vera to poci'tia ohe," pri-
svedcila Katari'ua ; „ou boi ale predsa
nemiidry, ze to urobil : mal dat starej
i mladej, co jim patrilo, a to predsa nemusel robit."

„Ve(f je tak," recie Filipinka; „vsetko ale obvihuje
stani, lebo ze ona robila roztrzitosti medzi ni'm a mladou."
„Pàn Boh znà najlepsie, kto z nich je vinnyni. Ludia
niekedy viacej pohovoria, jako je vo veci. Bez vetra ale
ze sa listok nepohne, iste ani ou to bez priciny ne-
vykoual. Ja som ale hned" povedala, ked tie hrozné
vetry boly, ze sa cosi stane. A mala som pravdu. Ach!
a boi ti to za shon, ked sa o tom ludia dozvedeli. Na
pretrhnutie vsetko tam bezalo. Ja som si myslela, ze,
ueda   Boze, niekde hori."
 

Pr. V. Sasinek.
 

„Ja, ked som to pocula, ani som to neverila."
„Ved ani ja, sestra! a ked ze ho nasli, ze boi este
teply.  Bezali pre doktora, ale toho na uesfastie nebolo
doma, zeby ho boi mohol este vzkriesif."

„Skoda ho veru este v tej zemi linif.   Vies ale,
comu sa divim?"
„Nuz comu?"

„Ze to chalanisko, teu Matej Kovàcov, mal tolko
smelosti ho odrezaf."

„.Iaj, prosim fa, uz aui nehovoruie o toni, lebo mna
uiràz prechodi, ked si leu pomysiim na to.   Hada som,
ze som tam nebola, lebo by som ho
ustavicne mala na ociach."

„Tak jako ja ; kam sa len obra-
tim, vsade ho vidim. Este len ked
sa i modlim, aj vtedy ho vidim. Uz
by som to dnihykràf neurobila."
„Nech mu je Pan Boh milostivy!"
„A odpusti jemu aj nàm nase
hriechy."

,,No s Pànom  Bohom chod,  ja
som uz doma."

,,S Pànom Bohom, dobru ti noe!"
Katarina Bystrà a Filipinka
èusfalka rozisly sa, pospiechajuc
kazdà ku svojmu domàcemu krbu,
aby cim skorsie mohly svoje do¬
màce a vonkajsie pràce vybavif, lebo
vecer ani jedna z nich neopovàzila
by sa dnes na dvor. Pytaf e sa, predo?
Preto, zebàly sauz nezijiiceho (ìulku,
a to nieleu ony dve, ale vsetci So-
kolisfauia.

II.

Pavia Gufku, kym zil, nik sa nebàl, lebo boi muz
poctivy, poctivo sa ^ivil, rad pracoval, a i)reto ho ludia
radi volali do pràce. V zime, v lete preslo màio diiov,
V ktorych by boi Gulka bez pràce. Nepracoval len vtedy,
ked nemal tovarichu. Gulka boi chudobnym nàdennikom,
ziviacim sa rucnou pràcou. Mal zenu, deti, zivil i testiuu.
Pàf, sesf osób zaopatrovaf pokrmom, odevoui, obuvou;
vyplàcaf daii a rozlicného dmhu poplatky,  na jak^ch

16  .