ROCNIK vn.
 

^ i> ^9 i^.
 

^
 


 

:^' : 'r^^-m^^
 

■JlK^   . ,fmW-
 

p^iÌ*P
 

n^ ^-^^ C i^'» «■'X:'l% ■•'^'V'^c '^'' ^ ^ ^jkf f^-*» ■^
 

Ture. Sv. Martin, dna 25. jùla 188Y.
 

Slovensky obchodiiik v ruskom kraji.

Obraz zo zivota. Pise Matùs Filo.
(Pokracovanie.)
 

nych muzov,
lizne,  to pò
alebo  aj listy
sielali.
 

synov lebo bratov, to jio dva pàry doniàcej bie-
uiekolko  ùdeuycli  klobàsok,   pò pare  susenic,
a jim  pò   odthodiacich  po¬
 

so sebou  donàsali
 

0 obede, ked uz
boi svrchovany
' ! cas ku soberaniu
vsetkého do po¬
riadku, sisli sa nasi polo-
viciari, nàjomnici i chlapci
vsetci do jednoho u Zlatà-
lych. Staiy Malina prevzal
kommando a mladsi od neho
0 prekot behali sem tam.
Najsaraprv povytahovali vozy
z podkólne na priestranny
dvor, a hned" za tym biaìi
sa do snimania kolies, aby
jich na cestu dobre nama-
stili. Potom naviazali pò
niekolko hoduych viazanic
sena a ta za biidy vozov na
ulozené v saragly vrecia s ov-
som jednu na druhù napri-
vàzovali. A ked vsetky drob¬
nejàie veci na svoje miesta
do voza poklàdli, obràtili sa
zas do konusne, kde uz
chlapci dobre vycistené kone
sirovali do peknych ciernych
«hoiniitov. Tu tiez pilno po-
prizerali sa konom, ci su
dobre kované, a ked" nasli
vsetko V poriadku, rozisli
sa na chvilku este raz pò
svojich domoch.

V samom dome Zlatàrych
vsak nastalo teraz tiez hlii-
cno, lebo odteraz neprestà-
val uz ani na chvilu obmen
nàvstev to jednej lebo druhej
poloviciarky, matky, otca,
brata alebo sestry, ktori pre
svojich   „vo  svete"   vzdiale-
 

Ijadialav Pauliny.
 

Kazdy z tychto hostov boi
knpcovej Anicke niilym a ona
nevypustila ani len jednoho
zo svojho pohostinného domu
bez toho, zeby ho nebola do¬
bre pocastovain.

Prave teraz je tu pàf sa¬
mych poloviciarek, ktoré iste
pre svoju zeusku ostychavosf
jedna druhii poohlasovaly a
tak spolocue sem prisly; a-
vsak kupcovà je zamestknanà
dlhym listom pre svojho
muza, a preto odporucila
svojich milych hosti svojej
neveste a svagrinke, ktoré
na ten cas naskrze uesmely
chybàt V dome Ziatàiych a
ktoré sa aj hned prichodzich
co najlaskavejsie zaujaly.

Nevesta Cilka, driecna a
zivà osoba, vitala hued jiolo-
viciarky, osloviac kazdii jej
krstnym menom. A svagriukà
Francka, tà sa veru nece-
remonila so svojimi dosf
dobre zìiàmymi, ale hned
jednu alebo dnihii za ruktt
chytiac alebo aj dlaiìou na
piece tisnùc, ta hurtoui do
izby pred sebou sprevàdzala.

Nasim poloviciarkam sa
Franckin smely, no ùprimny
postupok velmi pàcil, lebo
by to veru inàc dlho bolo
trvalo, kym by sa boly daly
do izby nakriatnuf ; boly o
dobiy krok posmulené. No
vsak hned na to nastala
diTihà, pre nevestu a sva-
grinku aste fazsia liloba, totiz

19