Ture. Sv. Martin, dna 25. augusta 1887.
 

Slovensky obchodiiik v ruskom kraji.

Obraz zo zivota. Rse Matus Filo.
(Pokracovanie.)

edzitym vkrocil do izby aj Rajnoha, a ked"
si podal ruku s Jankom Kalinom, riekol mu
tento :

„Nuz ale si aj ty tu, ty molodec? Ved
som fa uz sto rokov nevidel ! Ale si sa este neozenil ?"

„Neviem naco by rai boia, sàm so sebou màm dost
biedy. La, clovek nemà ani dna, ani noci."

a Nuz a zdravy si?"

„Hoj, len aby bolo toho chleba!"

„Niiz ved ho, chvàla Bohu, mas v Ruskej dost.
Len sa ta — a obràtil sa k Malinovi — Nàcko! Boi
som na vasej trakte, aj vàs dali zo Sokolovky po-
zdravit."

„Nuz a to jako?"

„ Vedel som, ze tu budem s vami, a ked som tam
« tom povedal, lebo vàs spominali, nuz vàs dali odo mna
pozdravit."

„Ah, no — dakujem, dakujem, — ale su to len
jednako dobrf pani."

„Veru su," pochvàlil jich aj Janko Kalina.

„Kedja ta pridem," hovoril poteseny Malina, „som
jako doma, k vozu ma ani nepustia, kone kocisia opatria ;
«ste ani ten chlapec nechodi okolo nich, a aj za tri dni
ma drzia, a kazdy deii mi dajù utrzit, abych len ne-
usiel. A ked som tam boi prvy raz, nuz mi sàm „ui-am"
pudlo pomóhol z pliec zlozit."

Pritomni nacùvali Malinu, no necudovali sa jeho
reciam, lebo aj jim sa tak pò jich znàmy ch dvoroch
vodievalo.

„A na mìia, Janko, nikde nepytali sa?" pytal sa
Kalinu Rajnoha, ktory len dalej ukladal Malinov tovar.

,Akoze, aj na teba. Pockaj, vsak ti dajù knazi
•Galiciny! Musei si jim nasského valaského psa slùbif?
Teraz kazdého Turcana opytujù sa, kedy uz „Gaspar
Andrejevic" pride. Pockaj len; kde ti je?!"

„No, na moj' veru, lahkà vyhovora. Poviem, ze
som nemal nanho pasu, nuz ze mi ho z hranice domov
vrràtili. Tak sa budù iba smiaf."

Vsetci pritomni zasmiali sa, a verili Rajnohovi,
iebo vedeli o vselijakych kùskoch, ktoré si casto aj pò
 

vàcsfch dvoroch dovolil, co ruski ludski zemani vdacne
od Slovàka prijali.

Stary Malina vsak nemal uz teraz pokoja a na
Rajnohu pod chvilou volai, len aby skorej ukladal,
aby mohol cim skór z Varsavy vynsf. Potom pytal sa
este Janka Kalinu:

„Nuz a kde inde sa na mna  nepytali, len  tam?"

nAh ba este! Kdeze: V Klincach, v Pohàre, v Po-
cape, V Starodube, v Mhline, v Hluchove, a Boh vie
este kde, pò dvoroch a fabrikàch, mnoho pytali sa
na vàs."

„Gasparko ! noze sa, prosim fa, ohadzuj. Akosi ti
to pomaly ide," hovoril Malina. Boi by rad hned a
hned utekaf.

A Rajnoha otrcil ruky proti chlapom: „Divajte sa
len na tohto cloveka — nuz ved vari robim?! Vsak
ste jim narobili, Janko, uz nebudù nie spàvaf." Potom
krical:„Ondris! pod sera!"

„Coze rozkàzete?" krical tento z druhej izby.

,,Ignàcko fa vola."

„No, co je?" Uz som tu!"

„Kàzu mi — a ukàzal na Malinu — aby som ti
povedal, ze aby si si od zajtrà, ked vyndeme, na noc-
iahoch oci na klincek vesiaval, lebo ze uz nebudete nie
spaf, kymkolvek do Sokolovky nepridete."

„No, ja reku co; to aj tak vieni, ze budeme ako
sovy pò celych nociach vyzvàìiaf."

„Hej, ved ste vy vsetci jednaki; vstàvali by ste,
ked je uz zobràk na tretej dedine," Malina vsetkych
zahanbil.

A Janko Kalina mu potolil:

„Ej, Nàcko, len jim dobre vosky preberajte. Ne-
dajte jira vylihovaf, ved su inladi', nech sa cerstvo
drzia. Vsak, Gaspar?"

„Ba jim nevravte, lebo na moj' veru viem, ze na
kazdej noclahe bude rebelia. Dosial este bolo len akosi,
ale dalej, vieni, ze budù uz aj zanàty a teremtety lietaf.
Vsak, Ignàcko?"

„Vsak len sa nesober prvy, ked zavolàm ; budem
maf vedrò vody pri voze."

„Vari by ste ma ozaj obliali?"

„No, len ty ukladaj; piluj, z cobo si zivy."

„No — no!" A ukladal len dalej.

Matko Malina usadil sa na stolicku a pò malej
chvili pytal sa ehlapov:

22