arodil sa v Oèovej vo zvolenskej stolici z ev.
rodicov 24. marca r. 1684. Otec jeho boi mà-
siarom. Od raatky Alzbety rod. Cseszueky
2 uauèil sa uz v detinskom veku madarekej
reèi. Jan Jemer vo „Verzeichniss allerhand pietistischer
Intriguen und Unordnungen in Lithauen, vielen Staedten
Teutschlands, Hungarn und America" a po nom Klein
v „Nachrichten von den Lebensurastaeurien evang. Pre-
diger" tvrriia, ze rodinné raeno Belu bolo vlastne Fun¬
ti k. Toto bolo pravdeporiobuo len posmesne meno, ktoré
sa tak mohlo prilepif na rodinu, ze Belov otec sue mà-
siarom, zapodieval sa s vàzenim, s funtami. Iuàè ale
v oèovskom chotàre este po dnes jestvuje jedeu kus
zeme, ktorà sa ,Funtikove prielohy" nazyva, a nie je
nemozné, ze tàto zem boia kedysi majetkom Belovho
otca; taktiez jestvuje tam aj dnes este jedna katolicka
rodina pod menom Bel inàc Beley, o ktorej rodinnà
trariicia hovori, ze s Matejom Belom pochorii z jeriuobo
koreùa. Dom, v ktorpra narodil sa Matej Bel a svoje
detinstvo travil, oznacény je cislom 47.

V Oèovej jednym z najnàboznejsich evanj. domov
boi dora Mateja Bela. (Aj otec volai sa Matejom). Po¬
nevàc v Oèovej ev. bobosluzba prestala r. 1673, Bel boi
alebo oèovskym rim.-kat. faràrom alebo v Gararasegu
ev. kùazom krsteny, lebo Ocovà patrila sem co fìliàlka.
Pobozny Bel, ked nemal prekàzky, kazdù nerielu s celou
rodinou chodil do Garamsegu, ked to ale urobif ne¬
mohol, vtedy on boi doma knazoin a prelegoval rodine
z biblie a vyspieval s nou niekolko spevov z Tranos-
ciusovho spevnika. Tento patriarcbàlny, nàbozny sSivot
nezostal bez vlivu na syna Belovho. Tento oddal sa na
knazskù dràhu a jako bohoslovec navstevoval pietisti-
ckého smeru universitu v Halle a toho istého smeru
prelozil aj Arndtove a Freilingshausenove spisy, a sice
tamten do slovenciny, tento do madarciny.

Oèovà lezi v jednej z dolin kràsneho Pobronia. Na
blizku nachodia sa zàraky dobronivsky, zvolensky a
viglassky. Mladérau Belovi neraz prislo Isf popod tieto,
.a tu obycajne rozmyslal o jich minulosti, vypytoval sa
 

na jich deje a raajitelov, a tak pravdepodobné okolnosf
tàto mala vplyv na vtipného chlapca, ze zarailoval si
dejepis.

Bel vyràstol pod rukou palicujùcich magistrov. KeJ

V  Oèovej nauèil sa zèiastky od rodièov, zèiastky od de-
dinského ucitela citaf a pisaf, rodièia poslali ho v siedraora
roku do Luèenca, kde boi vteriy Fraùo Bùlovsky sriadil
sùkromnù skolu, a tu chodil do pociatocnej, totizto do-
natistov triedy. Uèil sa tam pisaniu, èitaniu, nàbozen-
stvu, poètovede a poèiatkom latinskej reèi. Boia to skola
bez dozorstva. Raz jeden pansky, zemansky karaas dal
sa do niekolko chudobnejsich ziakov, raerizi ktorymi na¬
chodil sa i Bel, a tohoto tak sotil, ze narazil hlavou
0 skalu a nàsledkom utrpenej rany temer vykrvàcal a
lezal 4 mesiace nemocny. Naiakani roriièia vzali ho prec
odtial a dali do ranobo lepsej, sriadenejsej skoly v Kal¬
nove, ktorù zalozil Pavel Batta, novohradsky hlavny
sluzny a kàlnovsky majitel. Bel tu r. 1694 jako dieta
chudobnejsich rodièov boi zdarma vyuèovany a vydrzia-
vany pokrmom, a prosjiieval v uceni, bài-s aj tunajsi
ucitel patril medzi palicujùcich. „Quidquiri a piagoso
magistro temporis vacabat, acidulis Kaluoiensibus da-
baraus,  nisi id aeris  intemperies  prohibebat,"   hovori

V  opise Kàlnova. Sotvà boi v Kalnove poi roka, ked
skola pre srarf Battovu zanikla.

Odtialto este v tom roku dostal sa do ùstavu dolno-
strhàrskeho, rodinou Madàchovou urirziavanébo a po-
riobnébo rodu. Zalozil ho Jan Madàch, krupinsky kapi¬
tàn a dolno-strhàrsky majitel, s ktorého synom Ladi¬
slavom, neskorsim podzupanom novohradskej stolice, uèil
sa Bel V tomto ùstave. Tu najskòr dokonèil gramma-
tickù triedu.

Zo Strbàrov poslali ho rodièia r. 1695 do Banskej
Bystrice, aby si tu pri latine aj neraèinu osvojil. Tu
chodil do syntaxi. Bel prisiel tu zas pod ruku Ukého
ucbàra, — zdà sa, ze Jan Horiikius boi tento plagosus-
magister, — ktoiy ziakov nielen dusevne nevzdelàyal,
ale s nimi aj drze zachodil. Toto natolko rozhorèilo
Bela, ze chcel s privolenim rodièov na remeslo isf. To
by sa bolo aj stalo, kedby raz, priam ked Bel bez pri¬
ciny ubity V lavici plakaì, nebol nàhodou vkrocil do
triedy konrektor ùstavu, Jan Pilàrik. Tento spozorujùc
placùceho ziaka, dopytoval sa o pricine placu, a pre¬
svedciac sa, ze tento boi nevinné ubity, potesil ho, po¬
tom ale viedol ho za ruku do svojej izby.   Tu sa ho

31