<>V  ^'4-^ -e V'-'X.'^*;^ ■>^''-4J^cJy^<i^(i^ ^^T^y
 

Ture. Sv. Martin, dna 25. decembra 1887.
 

Slovensky obchodiiik v ruskom kraji.

Obraz zo zivota. Pise Matùs Filo.
(Dokoncenie.)

vn.

Sberauie sa do svojej vlasti.

a tejto schòdzke, na ktoru posleriné sobrala
sa kompania Mafka Zlatàryho, nevenujenie
pozornosf svoju spolocnosti, ktorà ostava aj
?] na dalej v Rusku, ale posleriujeme za tou,
ktorà soberà sa uz riomov.

Stary Malina, Jozko Dolinsky, Durko Kvetàr, Gaspar
Rajnoha a este niekolko inych, ktori uz aj po tri, po
pàf, ba aj po riesaf rokov Turca nevirieli, hned, ako¬
nàhle oddali tovar svojmu kupcovi, vypràvali sa na
cestu.

Palko Dolnik, Stevo Trnka a este ini, ktori uz tiez
boli dlhsie v Rusku, alebo s taratyrai naraz vysli z riomu,
preto zostali este na par lehòt v kraji, ze niektorému
neriarilo sa riobre, alebo ako Palkovi Dolnikovi, ktory
by boi rari vsetky vrabce z Ruska doraov sobraf, nebolo
dosf na tora, èo dosial zarobil, a preto uezaziadalo sa
jira este navstivif svoj rioniov, aèkolvek aj oni boli by
to veirai rarii urobili, lebo jich manzelky, najma Betka
Palkova, vypisovali uz dosf nàstojèivé listy, ktorymi
jich vyzyvali domov.

Ked uz teda nasi boremenovanl aj svoju batozinu
mali zhotovenu, kàzal jim Zlatàiy do dvoch, lebo do
troch vozov zapriabnuf, a ked sa napreri k Bohu po-
morillli, pooriberali sa ori svojicb a ta oriobrall sa na
^vagzàl." Palko Dolnik aj s niektoryrai druhyini ulapili
sa tiez na vozy, aby svojicb kamaràtov sprevadili a-z do
zelezulènych voznov.

Ked dosli na „vagzàl," bolo tara uz nascbodené na
sta rozmauitého obecenstva, ktoré strojilo sa odcestovaf
varsavskou, moskovskou, vitebskou a orlovskou ze-
leznicou.

Na Varsavu, kam aj nasi mali jechaf, pojezri èi
viak mal len o polhodinu odisf, a preto nasi mali dosf
èasu, aby si posleriné preri rozliièkou pri pohàre piva
pobeseriovali.

Rajnoha, ktorérau na veselosti sotva keriy chybàlo,
zostal  nateraz  trochu  skroranejsi'ra a ustaviène  behal
 

oèiraa za Palkora, ktory teraz tu na „vagzàll" razora
stai sa takym hrriinora, ze kazriy, èi Turèan a èi rauzfk.
alebo aj zeman, ktory bo snàd z obchodu poznal, po¬
zeral naùho, ked si cigarku zapàlil a klobùk az po ucho
postavil. Hla, ou dnes celkom zabudol, ze je obcborinik.
on kiipil si riesiatok cigar, zakàzal na rozchodné od
bufétneho posluhy viac sklenic piva a popijal, castoval
vsetkych na poriiv steriro, a to vsetko preto, ze ne¬
sobral sa aj on riomov, ze oéakàva ho tara v Turci
u Dolnikov jebo rirabà Betka, a ou, ked by mal svoju
rebrlnku potesif, kto vie, krie este po chùtoroch, horàch
a riolàch burie vykriicaf.

Rajnoha, ked videi, ze je Palko naozaj riobrej vóle
a ze ani len ten skùpy luesec teraz ueprace ako na
veky, zblizil sa k nemu, a ked potlapkal ho, riekol rau :

„Ej, ale je len za chlàpka tento Palko, prekvità
ani tà ruza !"

Palko si hned vykrùcal fùzik, a ked klobiik pre-
smikol uà riruhy bok, riekol :

„Hia, braèek! a ked bys' ma boi videi za mlàdenca.
vtedy by si sa boi poriival!"

,.Veruze bude maf rariosti tà Betka, ked jej vyroz¬
pràvam o tvojej podobe!" riorial este Rajuoha, ked virici
ze to ide.

A l'alko hned za tym pozuovu zakrièal na poslnhu :

„Pozalujte jesèe desiatok!"

„Piva?" pytal sa posluha.

-Rozuinejefsla piva," pysno oripoverial Palko Dolnik.

R.'ijnoba tesil sa a tiez s cigarkou presiel hore riolu
po èakalni. Isty pan, po virie zeman, privetivo pytal
sa ho:

,,èto jeto Vengerci seboriiia takie vesóUe?"

..My seboriiia vyjezzàjem na svoju roriinu," oripo¬
verial  mu Rajnoha a oba  rozisli sa s nialym  ùklononi.

Nerilbo za tym ozval sa zvonok prvy raz, èo zna¬
menalo, ze mòzu sa karty vymienaf, a ked ozval sa
riruhy raz, nasi poscbytàvali batoziuu, a veru tolku, ze
sa jira sotva riverrai presniykala, a ta hrnuli sa. prvi
od vsetkych pasazerov, na viak. Kràtko za tyni, ked uz
vsetko, co malo cestovaf, sedelo vo vlaku, zvonok ozval
sa treti raz, a Palko leu-leu ze nezostal vo vozni, a
ked vybehol cez plosèadku na nàrirazie, krièal na svo¬
jich: „S Bohora, bratia, s Bobom! Pozriravte moju
Betku !" A Kvetàr este rilho klaiial sa Durkovi, ktoiy
von oblokom dival sa na neho, tiez uklàiiajùc sa.

34