Sok 1891.                                                                                  Boiit 1.

Slovenské Pohlady.
 

'ctJaÌIi-K»-'
 

Rachel.

OD  HVlBZDOSIiAVA.
I.

Uz minul tyzden, ubieha i druhy,
co Herodes kràl cakà, ale marne:
mudrci, ktorych zvlàstnej tuchy zpruhy
v puf popchly a jichz svetlo lucezame
neznàmej hviezdy od vychodu v luhy
az kananejské sprevodilo zdame:
ti, bérsi mu slub specatili cesfou,
nevràtili sa podnes s ziadnou zvesfou.

I preco? preco? Zsipel v schradlej hrudi
had podozrenia, ohnivy drak zkazy.
Ci pohostinstva neznà Edom? Judy
lev nenie krotky, zlatej na refazi?
Od paliem Gàzy pò Farfaru prudy
stin nerozstrel sa skvùcej od pavàzy,
juz on, pan mocne vztycil na Sione?
I Hermon strmy v jej sa hall tòne !

Kto prìchodzim by odvàzil sa skodif,
ked vladàr sàm im nezabrànil cesty?
Móz' kupec z Ofir na velblùdoch brodif
sa pùsfou, veno Sàby pre nevesty
mòz' priniesf zenich, rola sperky plodif —
ved kde jest moc, jest zàkaz a su trestj'!
Tej zrak dlie stale kazdom na pohodli;
tu hàji Chràm, kol cudzie stràzi modly.

I preco? Pi eco neprichodia zpiatky
pùtnici slàvni z diarnych krajin vzchodu?
Ak tam ma dna trón slnce: z byssu làtky
tu noclazny ma stin. Sfa jeleii vodu
v Gilead cerstvu: v sieiiach tych by sladky
zas nasli oddych, sadli opàf k hodu —
I zertvovaf by mohli, umne radif,
ukojif srdce, zivot vetchy zmladif —

1