Bok 1891.                                                                                 Soiit 4.

Slovenské Pohlady.

Na podkonickonn bàie.

Napisal Martin Kukuéin.

(Dokoncenie.)

IL

Ktory z nàs by boi chladny, keby boi ukorystil raiu z kytice,
ktorà zdobila Margitine prsia? Myslim, nikto. Jej vóna by nàm
stùpala do hlavy a pripravila nàs pomaly e vsetky smysly. Chodili
by sme pò dvorane podkonickébo kasina prave tak, ako pan Pétry,
neznajùc, na ktorù nohu stùpit. I o nàs by riekla pani sudcovà
svojej Aranke, ako onom: „Ten suhaj sa zblàznil. Co len smyslela
starà, ie to dovoli."

„A preco? Pétry je veirai hodny clovek," odpovedà Aranka a
zaèervenala sa. Toto ui neviera, èi by e daktorom z nàs povedala.

„Nie ieby Pétry...", opra vila sa mama. „To viem, ze je hodny :
ale tie rùbu vyèsie. Ja dobre viem, èo by rady. Kreraena by rady."

„Ani bo tu niet," vravi Aranka. „A Margita ho nechce."

„Oboraa rakama — len by prisiel! Kreraen je partia, akych
màio. Votickà ho drii a nepopusti... A on, blàzon, dà sa ! Ako
soni bo volala do nàs neraz — on nie, a nie. Zakàzala rau. Ma
bo, ako istého — ja to viem. Ach, dal by Pan Boh, aby im zuby
kleply na pràzdno! A èi je Margita prenho? Ved je to saso, bià¬
zni vy saèo!"

Aranke sa vzdychlo.

„Jemu treba star§iu, rozumnejsiu. Jemu netreba tak ienu, ako
gazdinu." A ta poiulèala hodnù chvflku. „Ty by si mu tak bela!"
doloiila k(Hiecne.

„Ja koketovat neviem. a muiski lipnù iba za koketami. Im sa
paci il» povrch, nehiadia do hlbky: len aby boi povrch cifrovany.
Uvidis, i Kreraen je taky... A nesfastny bude, ak si ju vezme,
Ona ho nerada!" Hlas jej skoro zlyhal i pery sa zatriasly. Sùcitila
s Kremenom,

„Nech — nech zvie. Bodaj by sa popàlil. Neplaè!" tesila ju
raaf. „Ked sa ona ztrati z mesta, hned sa i tebe sfastie pritrafi.
Takto ti ona vsetko odvàbi. I tento Pétry zaèal sa e tebe interes-
sovaf : potom ho odvàbily. Neboj sa ; vràti sa hned, ak sa mu tato
vydà. Apa ho spravi exekùtorom, alebo cim takym..."

14