Bok 1891.                                                                                           S<*it 6.

Slovenské Pohlady.
 

Rodinné §fastie.

Roman.
Od  L.   2V.  Tolstélro.

(Dokonfienie.)

Vecer, ked ostali srae sami, on pristùpil ku mne a podal rai
ruku.

—  Zabudui, prosira ta, èo sora ti pohovoril.

Ja vzala som jeho raku, chvejùci sa ùsmev raala sora na tvàri
a slzy hotové boly tiect z oèi, ale on odtiahnul si ruku a ako by
sa bài citlivej scény, sadnul si na kreslo, dost daleko odo rana.
„Ozaj, vidy si raysli, ie ma pravdu?" napadlo mi, a hotové vy-
znanie a prosba, aby sme neèli na raut, zostaly mi na jazyku.

—  Treba naplsaf mame, ie sme odloiili cestu, hovoril on, -^
lebo bude nepokojnà.

—  A kedy myslis fst? pytala sora sa.

—  V utorok pò raute, odvetil on.

—  Ufàra sa, io to nie pre rana, hovorila sora, hiadiac rau do
oèi, no oèi len divaly sa, ale niè nehovorily rai, ako by niecim
zatiabnuté boly predo ranou. Tvàr jeho zrazu videla sa rai starou
a neprijeranou.

èli srae na raut, a raedzi narai, tak sa videlo, nastaly opàf
dobré privetive poraery ; no poraery tie boly cele ine, nei predtym.

Na raute sedela sora raedzi dàraarai, ked princ priàiel ku rane,
tak ie prichodilo rai vstat, aby som mohla hovorif s nira. Vstàvajùc,
nechtiac vyhladala sora oèarai rauia, i videla sora, ie on s drahého
konca sàly hiadel na rana a odvràtil sa. Razora zahanbila som sa
a prièlo mi tak zie, ie chorobne pomiatla sora sa a zaèervenala
sa na tvàri i hrdle pod pohladora princa. No ja rausela sora stàt
a poèùvaf, èo rai hovoril, obzerajùc raa odhora. Rozhovor nàs bel
nedlh^, on neraal kde sadnùt si vedla rana a iste citil, ie rai je
veirai nepohodlne s nfra. Rozhovor boi o predoàlora bàie, o tom
kde ja iijem v lete atd. Odchodiac odo rafia, vyslovil ielanie obznaf
sa s raojira rauiora, a ja videla sora, ako siali sa a shovàrali na
drahora konci sàly. IVinc iste povedal nieèo e rane, preto ie
V rozhovore usraievajùc sa obzrel sa v naèu stranu.

Mui razora zapàlil sa, nizko sa poklonii a pi-vy odisiel od princa.
Ja tiei zapàlila sora sa,   hanbila som sa za pochop,  ktory musei

18