376

èiastkach a tieto napuchliny utvoria sa v gulaté, hruàkovité mieàky.
Z jari roztrhne sa zovnajèia koitiéka a vnùtornà bunka vystupuje
V gulatej podobe na vonok ; v tejto gulatej bunke, ktorà sa objavuje
ako vytrasny miesok, vyvinujù sa drobnlinké vytrasy v podobe
palièiek, a to vo veikom mnoistve ; tieto vytrusy vystupujù z raieèka,
klièia, a na ich klièiacìch nitkàch (hyfàch) tvoria sa nafùknuté or¬
gàny (bunky), tieto sa pò dve isthrausora kopulujù, vyvinu nove
vytrasy, z ktorych tvorf sa novy mycel, ktoryra Nahà Mechovka
znovu sa rozranozuje. Zovnùtorne moino zbadaf tùto hubu, ie nou
nakazené rastlinné èaste majù àkvrnite dutiny, napuchliny alebo
vràsky, alebo su monstrosne spotvorené a pokrùtené. Znàme su na¬
sledujùce rody: Protorayces DBy., iijùci na niektorych rastlinàch
vodn;^ch a pozeranych, na ktorych tvorf okrùhle, asi 1 mm. velké,
branasté napuchliny; Fxoascus Pruni DBy. nivoci ovarium ovocia
Slivona a tak povstàvajù miesto sliviek — .grraany" ; Taphrina
aurea Tul, zaprfcinuje na listoch topola (Populus nigra) zite vy-
rastky; Endomyces Agarici melici iije cudzopasne na hrfbovych
laraellàch ; Gymnoascus Reesii Baranecky tvorf na konskora a ovèom
frase oraniové povleky.

Vsetky tieto posial opisané huby majù svoje podhubie alebo
raycel, ktory vyvinuje sa z klièiaceho vytrusu a obyèajne ukryty
byva vo vyiivnej làtke, ktorù bujne popretkàva, kyin na povrchu
opravdivù hubu nevytvori; ale su i také rady hùb, ktoré iiadneho
raycelu nemajù; e tychto idera niisie rozpràvaf.
 

Pristupujem k posvietenin na najjednoduchejàie a najpòvod-
nejèie bezraycelové organické tvary mikroskopickych hùb, ktorych
znaènà vàèsina raà veliky vyznam ako v oekonomii prirody, tak
i pre iivot ludsky; lebo tieto huby su prièinou vsetkého hnitia,
kysnutia a poruèenia, jako i zlopovestnyeh nezhojitelnych neraocf,
K nira nàleiia rady: Myxomyceteae, Protisteae, Saccharomyceteae
a Schizomyceteae.

Myxomyceteae iijù na pràchnucfch alebo hnijùcich rastlinàch,
na starora vlhkora dreve, na halùzkach, na pnocli stroraovych, na
raochu atd. Z poèiatku objavujù sa ako ilty, biely alebo èerven^,
protoplasraovy sliz, ktory v kràtkora èase napùchne v spotvorené,
alebo i vo veirai ozdobné gulovité alebo hruàitovité hubové teleso;
kud toto teleso stuhne, obsahuje v sebe suchù vytrusnù làtku a
vyzerà jako prààne huby (Gasteioraycetes), ku ktorym i driev po-
èitané byvaly, kym ich divotvoray vyvin nebol odhaleny. Ich vyvin
deje sa nasledujùeira spòsobora: klièiaci vytrus vyvinuje proto-
plasraovù kvapóèku, ktorà nie je prikrytà iiadnyra bunkovym okrov-
kora (ruskora, koitièkou); protoplasinovà kvapócka opatrenà je
vlàknatymi chvosiky, ktorych pomocou kmitave sa pohybuje, jako
Zoospory u Phycomycetov, ale nezadlho ztrati tieto kraitavé vlàkna
a (kvapòèka) preraenuje sa na àkvrnovitù, takzvanù .Myxamòbu",
ktorà  dia spòsobu  nàlevuikov (infusorii) Araòbov   kaidù  chvilku