377

premiena svoj tvar a sem a tam sa pohybuje ; viacej .Myxamobov"
spojuje sa (kopuluje) vo vàèàiu podobnù poliyblivù iivapku, kym
vèetky nesdruzia sa v hore spomenutù huspenino-sliznatù làtku,
.Plasraodiura" raenovanù. Zralà stuhnutà huba naplnenà je klka-
tyrai trenrai (choraàcrai, Flocci), alebo zvlààtne vlàknityra tkanivora
.kosraaticka" (Capillitiura) zvanyra, ktorà nosi vytrasy, Uschnuté,
stublé Plasraodiura obtiahnute je blanou, .brucbavkou" èi .Peri-
diou", ktorà zaobaluje làtku vytrasnù a trenovù. — Ponevàc tieto
huby nezaprièinujù iiadnu znaènù àkodu, ani nie su na osob v ho¬
spodàrstvo, podàvara zbeine len ich rody, ktoré su nasledujùce:
Arcyria Fries, Trichia Fr., Perichaena Fr., Tubularia Persoon, Li-
cera Schrader, Steraonitis Gleditsch, Diachaea Fr., Dictydiura Schrad.,
Cribrarla Schr., Diderina Link, Didyraiura Schr,, Leocarpus Link,
Leangiura Lk,, Craterium TrentepohI, Copularla Lk. a Physarum
Pers. Kaidy jednotlivy rod raà viac druhov, niektory i do 30,

Protisty su drobnlinké huby, ktoré pozostàvajù len z jednej
bunky a nerozpleraenujù sa zùrodnenfra; iijù v tekutinàch; ich
priroda nie je posial dostatoène preskùraanà. Niektori prirodo-
skùmatelia nevriadujù Protistov ani do rièe iivoèichov ani raedzi
najniièie rastliny, ale zahrnujù ich s inyrai organismy pocbybného
i-àzu do zvlààtnej rise.

Tym zajimavejài je rad hùb .kvasnieovycb", takzvanych Saccharo-
mycetov, ktoré rozpleraenujù sa v tekutinàch odiuèujùcirai sa pu-
karai (zraieékarai) ; mnohé z nich zaprièinujù kysnutie vina a piva
a preto majù velky vyznara v nàrodnora hospodàrstvo. Kvasnicové
huby iijù, jak sporaenuto, v kysnùeich tekutinàch, alebo na nich,
jako vo vine, v pive (slade), v ovocnej àtavo, alebo i na inych
ùstrojnych làtkach, jako na krajcoeh uvarenych zeraiakov, na àkro-
bovora lepku (kyseli), na vajcovej bielkovine a na inych skrobovych
làtkach, na hnijùcora hrozne atd. Kysnutie zaprièinujù tyra spò¬
sobora, ie prijatlra kyslika rozkladajù cheraicky cukrovù làtku na
alkohol (silicu, àpiritus) a na uhlièitù kyselinu. Tato malinkà huba
pozostàva najprv z pùèku (zraoéka), ktory sa zvàèèuje ai obdrii
koneène dutinku, v ktorej obsaienà je dusikovà tekutina; pùèok
preraeni sa na raechùrik, na vàèàiu bunku, ktorà je gulatého, vajco-
vitého alebo eliptièného tvaru ; jednotlivé tieto bunky spoja sa èasto
vo dve alebo viacej buniek, ktoré sdrùiené su retiazkovite, a tieto
retiazky buìdiové èasto rozvetvené krickovite. Kaidà tato jedno-
bunkovà huba rozmnoiuje sa ustaviène a to ùiasne rycblym spó¬
sobom ; to stava sa tak, ie vyiastie z meebùrika na jeho zakonèeni
alebo na pùèok (hrbèok, zruieèko), ktory viac a viac vyrastà, svojej
vlastnej dutlnky nadobudne a konecne ùzkym krèkora sùvisf s buùkou,
z ktorej povstal; naposledok odluèuje sa od nej, i vyrastà v novù
bunku a predstavuje novù hubu Kvasnieu, Avèak tvoria sa u nich
i vytrusy (spory). Ked na pr. polozi'me takù bunku na pevnù, vlhkù
podloiku, na krùiik citronu alebo na krùiik uvareného zeraiaka,
rozdeluje sa jadrovy obsah bunky na èiastky, ktoré pokryvajù sa
koitickou a stàvajù sa takym spósobom hotovyrai sperami a zaènù

25