Bok 1891.                                                                                Soiit IL

Slovenské Pohlady.

V òiernickej àlcole.

Povesf od Eleny Maróthy-Soltészovej.
(Dokoncenie.)

Ovitnul svadobny den. Z rana bolo mi-aèuo, ale pozdejèie sa vy¬
jasnilo a boia rezkà ziraa.

V  predveèer priàly Johanke pod oblek spievaf ieny a dievky
.na kasu" predsvadobné piesne, ktoré od pradàvnyeh dòb spievajù
sa V Cierniciach kaidej raladej neveste. Su niektoré zvlàstne raedzi
nirai i co do nàpevu i èo do textu.

V  jednej rozpràva sa, ako .vydala raaraka svoj' vlas'nù dcéra
do cudzej krajine", a ako tej dcére toiko padne odvykaf od doraova,
ako tùii za nira a za raatkou, ktorà zbrànila jej prist domov .za
sedem ròèkov, za sedem tyidnov, aj za sedem hodin."

V  druhej spieva sa, ako mladù pytali uz do troch raiest. Na
prvé ndesto poslala vraj „ten prstenèok striebomy ■', na druhé
poslala „ten raènfèok èerveny", na tretie raiesto poslala .ten vieno-
cok zeleny — a kde vienok poslala, tom aj saraa zostala".

V  dalàich piesnach potora mladucba odoberà sa od rodièov a
rodiny, od domu — eàte aj od prahov a kluèiek. Najviacej za¬
oberà sa raatka s lùèiacou sa dcérou. .Eàte sa vàs, marako raoja,^
zpytot raàra: ej, s kyraie ja ui odteraz byvaf raàra?" hovori roz-
ialostenà dcéra. .Ej, ni so ranou, diovka raoja, ni so raùou: koho
si sì vyvolila, ten s tebou!" odpovedà jej raat Alebo mat opytuje
sa odluèujùcej sa dcéry:

Ej, kdeie pójdeà, diovka raoja? — a tó odpovedà:

£j, sama neviera, maraka raoja:

Ej, ta ja pòjdera èirym svetom,

Ej, za ruiovyra bielyra kvetora.

Textu priraerane elegické su aj nàpevy a rozryvajù srdce citnej
niladuchy.

Rozvlnily aj srdce Johankino, nenaslo pokoja ani v noci vo
sue. .A èo by zapriahou sedeindesiaf konf, Johankinu slobodu nik
riac nedohonl," zvuèalo jej neprestojne v uèiach. To tiei stàio
V niektorej z tych piesni, a to jej najriac privàdzalo k povedomiu,
ie oua stojf teraz na prahu najvyznaranejàieho ebratu v iivote zeny.

42