vite dvihajii. Popri chyzkiich, ktoré vyzerajù ako kfdel roztrate-
nych oviec, niektorà v stromovf ucupenà, druhà na ùslni sa vypekà
a bielotou stien siepi ti oci.

Dosiel na rozcestie. V pravo chodnik sa nedelf, ide chrastinou
a polom do Jablonfc, ako by snùru vystrel. V lavo pomedzi vinice
a cliyzky sa prepietà a vypiisfa ozajstnu sief boénych chodnikov a
cesticiek. Neznàmy by lahko pobliidil v takom labyrinte i oinrkol
pod daktorou chyzkou a musei sa dakde do sena utiahnuf. No Miso
znà polohu vinic, ani co by ju mal na dlani. Preto sa pustil pò
kràtkom okùiìani v lavo.

Nesiel ani sto krokov, ked zpred jednej chyzky zacul : „Kde
ste boli, MiikoV

„V Blatovciacli," odpovedà, vlùdne sa usmejùc. „A vy co ro-
bite, Teliar?"

„Nuz len tak." S tym vysvetleulm pripojil sa k nemu. ridete
do chyzky?" Tym naràzal Teliar na to, ze Miso sa neodrazil hned
V pravo, ale si vybral tento chodnfk.

„Nie do chyzky, nemàin klùca. Ale popri vinici. Pozrem, ci
\'tacence nesedajù na hrozno. Ijebo ich je vela a oborily sa mi na
vinicu." Miso hovorf pomaly a nie jablonickym prizvukom. Bàrs
je tu roky, nevedel si ho osvojit. No to uz napadne len cudziemu.
Jablouican je na to privyknuty u Misa.

Z odpovedi by ste sudili, ze Miso je luajitelom vinfc v Jablo¬
niciach. Daktory hostinsky by snàd i vino chcel objednat u ncho.
To je mylka. Miso svojoii iiazyva pana faiàrovu vinicu. Vóbec vsetko.
co je pànovo, povazuje za svoje.

„A éo ueoberajùV" pyta sa Teliar, inysliac pana faràra. „Ludia
uz skoro pooberali..."

„Ja este nedàni," odpovedà Miso. „Casy sii pekné, teplo —
nech este dójde."

„A co ste robili v Blatovciach?"

„Nuz vsakovò kupoval. Najviac u pana Nitkaya, lobo maju
dobry tovar ; i clovek sii hodni. Co takto treba do doniu, i ci^'arky
pànu fararu."

„Pàn faràr boli tiez?"

„Nie, ti sii doma. Siel som sàm," odpovedà hrdo. „Ti sa spustia
na inna.vo vsetkom."

„Nuz mòzu sa, mòzu," lichoti Teliar.

„Dos£ sa ver' nakonàm — dosf ! Miuuly tyzdeii mali suie pak
na pocte. Vydali mi ho a recept nebol podpisany. Len tak na moje
slovo a na podpis pana Nitkaya. Inému by ho nevydali. I dnes
manie list rekomando — a dali ho bez podpisu!"

Teliar pociiva ùctive. Mnoho nerozumie z tych fajnovostl; no
vie, ze je to cosi neslychaného. Zàvidi mu. „Aky pan! Robi si, co
chce, a vsade ma poctivosf."

„Vy ste tùto cestu premerali neraz!"

„To uz pravdu via vite!'' prisviedca Miso. „To hcj! Znàm
kazdù chyzku i kazdù skalku tunà.    Chodil som, vo due i v noci.