Bok 1892. Soiit 2.
Slovenské Pohlady.
Slovenské miestne nàzvy.
Podàva Pavel Krizko.
r
Uhiavnf odpomfci a nepriatelia vàetkého, co je slovenské, —
India to kràtkozrakf, ehytili sa pred kràtkym casom s mravencou
pilnosfou do pràce, aby pomadarcili na ùzemf slovenskom miestne
nàzvy, tvrdiac, ze cheejù iba nazpàf uviesf nàzvy póvodné, ktoré
casom vraj vytratily sa boly zo Hvota a postùpily miesta svoje
nàzvom inym, nàzvom slovenskym.
S ludrai tohoto kalibru hàdaf sa znamenalo by myf cemocha,
aby stai sa bieiym, a preto ani nepfàem ira k vóli tieto riadky.
Miestne nàzvy nie su ustrùbané rozkazom podzupanskym, ani
nie vytokàrené nàpadrai spàleného a prepiateho mozgu, ale su zro-
dené potrebou zivotnou a utvorené Indora slovenskym pred mno-
bymi vekmi a upràvnené ranobostorocnf m, ba niektoré z nich asnàd
i viac nez dvetisicrocnym nepretrzitym uzfvanfm prezijù — o tom
som pevne presvedceny — i vàetkyeh tych, ktorf by ich mileradi
chceli vykorenif.
Slovenské raiestne nàzvy nepotrebujù raoju obranu.
No majù ony i svojich priatelov a verny eh prechovàvatelov
i u vzdelancov, ale obzvlàste u pospolitfch synov a deér sloven¬
skych, a ku tymto prebovorif dakolko slov o raiestnyeh slovenskych
nàzvoch : to je mojfra cielom.
Mnohému snàd bude zdaf sa pràca tato pràcou zbytocnou a
mnohému inalichernou, no isty sora, ze neodsùdi ju ziaden roz¬
umu;^ clovek, ktory neuspokoji sa iba s povrchnym obzretira miest-
nych nàzvov, ale vhJbi sa spolu so mnou do nich a obzre si ich
bHzsie a dokonalejàie.
A zaslubujù toho plnym pràvora!
Niet kraja a okresu, niet obee, niet honu, vrchu, doliny, ùbocia,
niet rieky, potoka, zriedla, ba snàd ani studnicky, slovom niet
kùska a kùtka zeme na celom àfrom Slovensku, ktory by neraal
svojho vlastného nàzvu, a karakolvek pohne a obràti sa noha naàa,
vàade stretàrae sa s kroka na krok s raiestnyrai nàzvarai. Ony
okruzlujù nàs na vàetkyeh stranàch a tvoria velikànsky lexikàlny
material a bistoricky archiv, ktory raóze nàra podaf ranobo svetla
ohiadora naàej nàrodnej minulosti. ak budeme v stave nàlezite ho
upotrebif a vykoristif.