145

Millennium.

Napfsal Fr. V. Sasinek.

Mnoho sa hovorf a eàte viac bude sa hovorif o tisferocf pri-
chodn .\rpàda k strednémn Dunaju. Sàm snem krajinsky chce urcif
dobu a spòsob oslàvenia jeho Vec tato tyce sa i nàs Slovàkov,
ako praobyvatelov Uhorska cili ùzemia raedzi Dunajom a Karpa-
tami, a preto musf me byf vzhladom na to slàvenie na cistom. Ked
so strany madarskej neurobily sa potrebné a uspokojujùce objas-
nenia, chcem sa pokùsif o to ja.

Prfchod Arpàda k strednémn Dunaju je bistoricky skutok,
o jakom neraóze rozhodovaf politickà chùtka, ale bistorickà kritika.

Prichod Arpàda k strednéniu Dunaju neberie sa v pochybnosf ;
su vàak ine otàzky s tyra spojené, ktoré dosavàd nie su dostatocne
a opravdive rozlùàtené. èkolsky a ùradny dejepis Uhorska, ackolvek
je obycaj n^, pravdu hiadajùceho a nestranného historika neuspo-
kojuje; lebo pokrok vo vede historickej naehàdza, ze v mnohom
ohiade pohybuje sa na bludnom a ebybnora poli. Ja necheem ni¬
komu natfskaf svoje presvedcenie ; ale za vlasteneckù a bistorio-
grafskù povinnosf si pokladàra podaf v tej veci raienku svoju, ktorà
snàd len predsa u pravdymilovnych najde uvàzenia a ocenenia,
snàd i opravenia. Pri tomto poslednora vàak upozoriiujem protiv-
nlkov, ze ani odvolanfm sa na vere^jnù prijatù raienku, ani pred-
stieranfm dejepisn^eh diel Katonu, Fesslera, Praya, Horvàtha atd.
nedàm sa zavràtif, ale svedectvami z hodnoveraych pramenov
cerpanymi.

Dosavàdni dejepisci tvrdili, ze nàzvy Uhor a Uhorsko su to¬
tozné s nàzvarai Madar a Madarorsàg, a sfce tak, ie nàzov Uhor
a Uhorsko priniesol az Arpàd k strednémn Dunaju. Proti tomuto
tvrdeniu staviam toto:

I. Nàzvy Uhor a Uhorsko su predarpàdske.

Ze nàzvy Uhor (OuTop, OuTfop? Ungor) a Uhorsko (Ou^pta, Ouy-
Yspia, Ungoria) slysané boly na Dunaji pred Arpàdom, o tom ma
poucujù nasledujùce historické svedectva:

1 Bonfìn pfàe: Viini bello asperrimi traiecta ad Cimmerium
Bosphorum palude Moeoti, non modo sedibus Gothos reiecerunt,- sed
universara Enropae Seythiam domitarunt, in repetitisque Pannoniis
quieverunt, quas a se Vngarias appellarant. i) Ackolvek to, co tu
Bonfìn piàe, nestojf, predsa aspon to z Bonfinovho presvedcenia
vyrozumief, ze nàzov «Ungaria" nepovstal na Dunaji a2 s prfcho-
dom Arpàdovym, ale ze boi tu uz za doby Hunnov na konci 4.
stoletia.

2. V. p. Julius Sàndory, faràr v Jastrabf (pomadarcenom na
Karvalyj, konav cestu po hiavnych mestàch zàpadnej Europy, dria
14. dee. 1891 sdelil mi toto: «Tu (v Solnohrade) prezerajùc staro-
 

') Rerum Vngar. Decades. Hanoviae, 1606, pag. 39.

10