147

chami a Poliakami boli uz pred dobou Rurika (f 879). ì.e tu spo-
mfnanf Ungari albi znamenajù Slovàkov a Moravanov, na to po¬
ukazuje :

a)  ich sùsedstve s Poliakmi a Cechmi;

b)  Nestor, ked pfàe, ìe bieli Uhri podrobili si Slovanov, ktori
V Potisi poddanf boli Vlachom (Gallom, Gepidom) ; a. ie v tom case
objavili sa i Obri '). Kto nie je cudzinec v bistorii, ten znà, ze to
boli Longobardovia (Cesi), ktori podraanivàe si bielych Uhrov (Mora¬
vanov a Slovàkov), s Avarmi spojenf bojovali proti Gepidom (Gal¬
lom, Vlachom).

e) Ten isty nàzov Ungaria alba podrMo Slovenskó, ked uz
Arpàdovi Turci a Kozari byvali v Potisi (Ungaria nigra) ; jako o tom
svedci Ademar: «Branus episcopus... abiit in provinciam Ungriam,
quae dicitur alba Ungria ad dififerentiam alteri Ungriae Nigrae, prò
eo, quod populus est colore fusco velut Etiopes *).

d) Cisàr Konstantin Porph. r. 949., ked Arpàdovi Turci bfvaìi
na lavej strane Dunaja este len na Potisi ^), spomfna nad Potisfm
Povazinu (Ba^igopsia) a nad nou bielu Cbrobaciu*), ktorà opàf niè
iného nie je nez biela Horvacia (biele Uhorsko, Ungaria alba).

5.   Bavorsky zemepisec (866—890), opisujùe hrady na severe
Dunaja, v jednom poradi udàva: Ungare, Vuislane. Sleenzane cili
Uhri, Pollaci a Slezania *) ; z cobo nielen to vysvità, ze nàzov Un¬
gare bolo na Dunaji uz pred Arpàdom, ale i to, ze Uhri sùsedili
s Poliakmi a Slezakmi, jako i teraz.

6.  Sporaenuty uz Aderaarus dalej pfàe : Sanctus autem Brunus
convertii ad fidein Ungriara provintiam, aliara, quae vocatur Russia.
Toto ruské Uhorsko dosavàdni dejezpytci chybne prenàsali na Rusko,
ponevàc tu hovori sa o zerai poiského Boleslava Chrabrého, kto¬
rému od r. 1000 nàlezalo i Slovenskó, cili Ruzia*). Uz sàm vyraz
Ungaria Rusia na to poukazuje, ze tu nerozumie sa Rusko, ale
home cili biele Uhorsko (Ungaria alba). Dokazujù to i samé pa¬
rallelne miesta v tomze Aderaarovi : na jednom stojf : Rex Scla-
vaniae nomine Bolesclavus . . . datis magnis muneribus, caput et
cadaver (saneti Bruni) exeepit cum honore; na drubora vàak: Corpus
eius Russorara gens raagno pretio redeinit et in Russia raonasterium
eius nomini constraxerant. Potvrdzuje toze i to, ze aj potom svàt^
Imrieh,  syn sv. ètefana,   ako vojevoda  Slovenska,   menuje sa dux
 

auctore S. Bayer. T. IX. Comm. Acad. scient. imp. Petropoli, 1747 pag, 371,
Auctor Knìgae Stepennajae ad an. m, 6476 sen ad an, Chr, 967.

') Bielovski: Mon. Poi. Hist 1, 667.

-) Ademari hist. lib. 3   ap. Pertz: Mon. Germ. SS. IV, 129.

''') interiora vero, quae omnia Turcis babitantur, cognomina nane habent
a flumìnibus transcurrentibns. Eorum primum Timeses est, aitcrum Tutes, ter-
tium Moreses, quartum Crisus, quintum Titza. De adm. imp. cap. 40.

*) Chrobati vero tunc habitabant ultra Bagibaream (Vagibaream), ubi
nunc sunt Belochrobati. Ib. cap. 30. Bielovski: Mon. Poi. Hist. I, 23. n.

') Bielovski: Mon. Poi. Hist. I, 11.

') Srov. bod .', tejto rozpravy a «Slovensky Letopis" VI, 273, Bielovski:
Mon. Poi. Hist. I, 856.

Ut*