Bok 1892.                                                                                 Soiit 7.

Slovenské Pohlady.
 

'or^>3^-
 

Po roku 1849.

Z pozostalych pisem Stefana M. Daxnera.
(Pokracovanie.)

Vraciam sa ku vàeobecnej situàcii v krajine, ako tvorìla sa
ona pod vlivom konàtellàcii europejskycb, Rakùsku nanajvyS ne-
prajnych. Raz — bolo to hned po novom roku 1859 — privftal
ma Edmund Kàllay tyra pozdravoin : »Nnz teda — dobre je pre
nàs, ale nie pre vàs," a podal mi noviny, v ktorych fistimi literami
vytlacenà boia novorocnà ree Napoleona IIL, povedanà velposlancovi
rakùskemu pri prilezitosti slàvnostného predstavenia sa diplomatov
europejskycb vlàd. .Lutujem, ze pomery Francùzska k vaàej vlàde
nie su viac tak priateiské, ako boly predtym. Ostatne prosim vàs
oznàmif jeho velicenstvu cisàrovi, ze moje osobné city naproti nemu
nezmenily sa." Sùcasne noviny donàsaly zpràvu i o tora, ze princ
Jerome Napoleon berie si za ieau Clotildu, dcéra Viktora Emanuela,
a uz i vyjednàva sa raedzi Francùzskom a Sardiniou o smluvu na
obranu a vyboj.

.Toto je," poznamenal som, .vyzvanie na sùboj. Ze Rakùsko
destavi sa, o tom niet pochybnosti. Ale Francùzsko a Taliansko
sekundujù si: kohoze bude raaf Austria za sekundantov?" — .Ni¬
koho. — Ubijù Austrijcov, a poràzka Austrie je vlfazstvom aj naàim,"
znela odpoved Kàllaya, a stalo sa tak Darmo biadalo Rakùsko
V neineekom bunde spojencov : Prasko odoprelo mu to zrovna, menale
àtàty, menovite Bavorsko chcelo pomàhaf Rakùsku, ale v tom zja¬
vila sa hrozivà nòta Gorcakova, v ktorej vyhràza iutervenciou vojen-
skou tym nemeckyra àtàtom, ktoré mieèaly by sa do spora italsko-
frimcùzsko-rakùskeho. Rakùsko ostalo osihotené. Dna 24. aprila
1859 poslalo svoje ultimatum do Turina, ale uz 23. aprila pristàly
boly francùzske lode v prfstave genuànskom s delostrelbou a mu-
nlciou; 29. aprila prekrocil Gyulay hranice Sardlnska, ale maril
drahy cas daroranym manevrovanlm. Ubili ho 19. màja pri Monte-
bello, 30. màja pri Palàstre, 4. jùna pri Magente; Gyulay slozil
hlavne velitelstvo a prejai ho dia mena sàm cisàr, vskutku vàak
stary Hesz, byvaly àéf generàineho stàbu Radeckého. Spojenci za¬
ujali Milano a tlacili Rakùsanov az ku brehora Mincia. Tam pri
Solferine  eàte raz  probovali   Rakùàania   vojenské  àfastie,   na ich

26