Bok 1809.                                                                                         SoAit 11.

Slovenské Pohlady.

Povesti.

Od 1?^ Sujanskèho.

4. H]à«nikova rada.

K.ed dlhé daide prechodily a prèaf neprestàvalo, siali sa Kre-
kànci ^) do obee a driali proti torau radu. I vydali teda prisny
zàkaz, aby nepràalo. Ale ked si dàid zo vèetkych zàkazov nerobil
nièoho, a len prsal a pràal, jakoby na vzdory eàte vàcàl, opàf radili
sa: co s tyra daidora poèaf?

Jedni radili, aby sa daidu zapchaly vàetky diery, ktoryrai ide ;
druhf kàzali, aby sa postavil tak \e\\kf èiràk (dàidnik), èo by sa
vsetci pod nira skryli; ini zas raudrovali: predovàetkyra prièinu
treba odstràuif, ked là prestane, i dàid sàm od seba prestane. A
coie je vraj vlastne prièina, ie dàid padà? to, nie-li pravda, ie
mu je nadol, aby teda nepadal, treba svet naopak, hore nohami,
obràtif.

No ked z toho vàetkého hlùpstva (a o to vraj vàetko sa po¬
kùsili,) niè nemohlo byf, a ni vrchnàri, ni ostatnf staraf nièoho
mùdrejàieho nevedeli naradif, naposledy priàiel rad na obecnébo
hlàsnika; boi teda i on vyzvauy, aby poradil, co vie.

— Ja, poctivà obec, ozval sa hlàsnik, ja sora ostatnà litera
z abecedy, a raàra vedief, èo nikto nevie, ani neraòie. Ale ja po
svojora sprostom rozurae len to vara povedàra: nechajte ho dnes
tak, ten dàid, nech prsl ked prài, ale zajtra, jak neprestane, po¬
tora — nech si urobi jako chce.

Tà rada ukàzala sa byt este najmùdrejàou, konecne na to pri-
stali a toho hlàsnika naskutku povyàili na rychtàra.

-------To je ponààka na tych,   èo sa prirodzenérau poriadku

veci, saraym Stvoritelom ustanovenému, stavajù na odpor, na priklad
i tf, co zabranujù Slovàkora iif svojfm vlastnym nàrodnym zivotom.
 

') Krekànci sA nàrod negenticky, vravia zvlàstny idiom neurcitého pó¬
vodu. Ponevàc sA od prirody len maly nàrod, a chceli by nasilu byt velkym,
V posledné easy nabrali si do blavy, ìe pretvoria okolité s nimi prebyvajùce
gentické nàrody na Krekàncov. Jakych posetilych skutkov sa oni v tej nà-
mere dopùétiyà, nikto by neuverii, kto to nezkùsìl.

41