590

mySIa sa volaktory „gang" jednou Stolfiou dosiahnuf, to sa vola
nemecky: Vorbau, madarsky to nazvali: elóvàjàs. Stolfia je vodo-
rovnà; ked kolmym smerom chceme gang dosiahnuf, Co sa len pri
„flecach" Casto stava, zhlbime Sachtu. Ked sme Stolfiou gang do-
siahli a ideme po fiora, toto sa ui potom menuje „abbau", mad.
feltàràs. Ked „abbauom" dostali sme sa k rude, ideme zo Stoino
„lenkom" hore, alebo „sinkom" dolu, za polohou gangu. Ked sme
sa „lenkom", alebo „sinkom" presvedCili, ie je rùda stala, obloiime
„fìrStovec" (Firstenstrasz), alebo „zólovec" (Sohlenstrasz). Takymto
spósobom vybereme vSetku rùdu a pràzdninu zaplnime piargarai,
inàC vola sa to „erhaltsbau", raad. fejtés.

Robotnici, ktori pri „vorbau", „abbau" a „erlialtungsbau" su
zamestnani, volajù sa haviari (Hauer). Oni vftajù do kamefia diery,
naplnia ich dynamitom i puSnym prachom, do ktorého boli prv za-
pravili na „cindru" nastrCenù kapslu, — cindru zapàlia, utekajùc
preC s krikom : „Hop, hori ! Hop, s Pànom Bohom !" Dynamit v diere
kapslou razom zapàleny zmeni sa v plyn, ktory niekoikostonàsobny
priestor oproti dynamitu potrebuje, do diery sa neprace, rozdrapl
skalu a tak moino potom pracujùcim banikora vziaf z kamefia to.
Co ma cenu pre nich.

Nàstroje, ktoré haviari Ci banici potrebujù, su nasledujùce:
neboiiec, na spòsob dlàta; kladivo, ktorym sa na neboiiec bije;
SkrabàC, inàC krikal, ktorym sa prach, pofaine blato vyhrabe z diery ;
Cekan ci krampel na kopanie, ked ma màkkù robotu ; faiké kladivo
Ci pucka, na rozbijanie velkych skàl ; graca a korytko na odplnenle
rozdrobenej skaly; sekera ku drevenej pràci (cimrovka); „Sliafka"
(Schlepfkette); „pincàl" (povraz) na vlàCenie dreva; koneCne ielezo
(klin).

Udriiavanie Stoini a Sùtov v dobrom stave vola sa'„ Versicherungs-
bau". Robotnici pri tomto su alebo muràri alebo lehavlari (Lehr-
hauer). Muràri inurujù a sklepia v bani, kde je toho potreba, le¬
havlari cimrujù. Lehaviari stavajù „Stample" == stlpy poi a cele
pàry, „joche", „einstriche", „spreice" a diery zapchàvajù „làd-
holcom".

Robota, ktorù dostaneme z bane von, alebo s miesta na miesto,
bafisky vyrobok, teda piargy, gere (Pochgang) a rùda, menuje sa
„Fòrderung". Rozoznàvame: Schachtfórderung (robotnici to volajù
(„traibung"), ked bafisky produkt pomocou z podoSvovej koie sprave-
ného vreca, alebo drevenej putne, alebo moderne pomocou do Solny
zastrCeného ieleznicného voza na povraze von vytiahnu. Dalej vola
sa „Eisenbahnf(irderung", ked robotnici bafisky vyrobok do ielez¬
niCny eh vozov naplnia a Stolfiou po ieleznici von alebo k Sachte
zatisnù.

KoneCne „behanie s hundtom" (maly, na Styroch kolieskach
postaveny vozik, ktory tiskà sa po pribijanych doskàch). 0 voziku
tomto. Ci „hundte", zachovala sa pamiatka, ie za starodàvna banici
mali vycviCenych psov, ktori s nimi do bani chodili, a ked patriCny
banik mal ui nieCo rùdy, aby on nemusel s fiou vychàdzaf, do
vreca  naklàdol  tolko  rùdy,   kolko pes  mohol  na  patriCné  miesto