obroCia uziva, chräm ten bez sluzby boZej neehäva: teda prosf, aby
ho smel oddaf mnfchom sv. Pavla pustovnfka '). Z tejto listiny
vidno, Ze kedysi byvala prepositura na novo-pegtianskom vrchu ^),
ktorä nielen brala desiatky z vinfc novej Peäti, ale vlädla i prf-
stavom, kde platili clo kupci zo starej Pegti po Dunaji prichädza-
jüci'). Casom pristahovalci zo starej Peäti sa rozmnozili *), tä novä
Peät stala sa slobodnym krälovskym mestom, äno i sidlom krä¬
lovskym.

Ze kräl Ludvik po smrti otca svojho Karla (f 1342) opustil
krälovske sfdlo na Vyäehrade a preniesol ho do novej Pegti, toho
priCinou bolo, Ze sa mu zogklivil Vygehrad, kde Felician Zaha
17. aprfla 1330 spächal attentät na krälovskü rodinu. On povygil
drievnu novü Pegt (stary Budfn) za slobodnö krälovskö mesto, ne-
odvislö od pegtsköho budfna a od kapituly, urCil hranice medzi
BudfnCanmi a dal nähradu kapituli za utrateuö desiatky z vinfc
mestskych. Nemci podrZali pövodnö meno Alt-Ofen, nenemeckf spiso-
vatelia uviedli do zivota nesprävne meno Buda vetus Cili stary
Budfn.

II. Budin.

Pripomenul som, Ze kräl Bela IV. zalozil v menäej Pegti na
pravom brehu pegtiansky budfn (castrum Pestinense); ale meno
budfna (hraduj podrzali len Nemci (Ofner Burg), nenemeckf spiso-
vatelia Casom potlaeili jeho pövodnö meno Peät ^), a meno pegt¬
sköho budfna (hradu) preniesli nielen na podhradie, ale i na pred-
mestia, ktorö po strane jeho povstaly ^). Kräli uhorski mali svoje
sfdlo V Ostrihome, potom na Vygehrade, potom v starom Budfne,
aZ kräl Zigmund (1387—1437) sfdlo krälovskö ustälil v Budine,
kde vystavil krälovsky paläc ') a uCinil mnoho k povzneseniu a
oblazeniu jeho ").

K topografickemu  poznaniu  Budfna  za doby  kräla  Zigmunda
 

')  Podhraczky: Nevtelen jegyzö. Budän,  1861, pag.  372.

-) Praepositura novi montis Pestiniensis, vlastne: montis in novo
Pestino. Stary Budin pövodne menoval sa Novä Pest, ako kolonia zo
Starej  Pesti.

^) Majoris (Pest) cives theutonici locant terr.is (minoris Pest) pro
vineis. Fejer IV, 3, 544. Nautae et rector nautarum de villa Pestinensi.
Wenzel X, 414. an.  1290.

*) Iudex, iurati et cives de monte Pesticnsi. Wenzel X, 6. Novi
montis Pestiensis 12 senatorum nomina. Fejer VIII, 3, 386. an. 1329.
Castri novi de monte Pestinensi iudex Petrus de Rawczan. Fejer X, 4,
350. an.   1404.

ä) Castrum Buda. Wenzel IX.  125. an.  1275.

'') Calidac aquae apud Budam. Wenzel IX, 195. an. 1277. Sorores
de insula iuxta Budam. Wenzel X,  15, 47, 49. an.  1291.

') Palatium a Sigismundo rege construc.um. Fejer X,   5,  819.

*) Korabinsky: Lex. geograpb. pag. 476. Slovesnosf. V Skalici,
1864, Str.  165.