Bok 1907.                                                                                SoSìt 2.

Slovenské Pohlady.

Komasàcia.

Obraz zo slovenskej dediny vo styroch oddeleniaeh.
Napisal Martin Kukucin.

n.

U Vozàrov. Sedhacka izba. V lavom kute veliké okrùhle kachle na stvor-
hraiinom mùriku, okolo nich lavicka. V favej stene kozub, dalej lavica.
Pri koznbe ràmik s lyzicami a miskami. V ùzadi dvere, jedny do pi-
tvora, medzi nimi a pecou druhé dvere do kuchyne. Nad oboma spo-
loCnà policka s króiazky, ffasami, sklenickami a malymi pohàrikmi. V pra-
vej stene oblok, lavica, v popredi stòl, a sice na pravo. U kozuba mas-
slvna stolicka, pri stole podobnà stolicka. V kùte za stolom na laviti
mala armarijka. Steny biele so zltavj'm nàdychom. Povala Cerveno hnedà.

Vystup prvy.

Vozdr a Stevko Pefdk.
(Vozàr sedi na lavici za stolom, proti nemu na stolicke Stevko.)

Vozdr. S peniazmi zaobchodif —• to nevies ; moc ràz som po¬
vedal a zas vravim : nevies. Kde ich dievas, mój sedliacky rozuni
nepovie. Silo penazi si zkazil, paf stovàk za desaf mesiacov ! Hriech
je to tak rarhaf : musei si ich jest na sucho, lebo inak ani nemo2no.

Stevko. Ja tie2 uznàvam, moc. Ale ani nepomyslite, svàko, na
Co vsetko student potrebuje.

Vozdr (hodi rukou). NemusiS vyratovaf — viem. Boi som
V Pesti a videi mladych pànov. Cigarky, paliCky, paràda, slava.
ZajdeS do hosfinca, tam sedia: vino, muzika i karty. VyiideS na
ulicu — tara chodia pò traja, pò Styria za Cenami. Nu2 vsade ich
najdes, vsade. Karty najviac stoja a ty ich milujes.
Stevko. Len dakedy — màlokedy, raz za poi roka.

Vozdr. I to je moc na chudobného. Pani — ti nech sedia pri
kartàch, nàhlo im je nie, i penazi dosf, ale ty mal by si sa vy-
strìhaf. Co zahilo tvojho ofcaV Karty a vino. Mohol dodnes 2if —
chlap ako buk. To je vysfraha pre syna. (S.evko podopre hlavu o ruku
zadumany.) Nerobìm ti vyCitky, nie — Bo^e chràn, len napominara.
Penia^ky sanuj — bahka k babce. Pozri, ja : Co som mal? A dnes
co mi je?