97

pra^ny Nemeom '). Po smrti sv. Stefana (f 1038) nastal boj Slo¬
vanstva proti Nemeetvu, ba i boj vychodnej cirkvi proti zàpadnej,
za doby kràla Petra a Saranela -) ; a jeho hlavny vybuch stai sa
na poCiatku panovania Andreja I.'); sotva, ìe sa utfSil, opàf obno¬
vil sa na poCiatku panovania Belu I. *). Tie frenico umiernené by¬
valy obnovenfm rovnopràvnosti vychodnej a zàpadnej cirkvi, jako
to byvalo za kràla Stefana *).

Jaky vliv maly tie smutné poraery na pannonskù Moesiu?
Smutné. Uz kràl Samuel odstùpil r. 1043 jej Cast medzi viedeflskymi
borami a riekou Lajtou Nemeom ^), a tak i Moesia medzi Lajtou
a Ràbou priSla do nebezpeCného sùsedstva hltavyeh Nemcov. Zapo-
Calo-li sa ponemCovanie Moesie uz na sklonku zivota Chocela '),
jako i potom za doby Gesù a sv. Stefana*), tym viac sa to dialo
V nasledujùeieh stoletiach. Uz kràl Salamùn, bez pochyby nedóveru-
jùe uhorskym Nemeom, r. 1072 uviedol ta raadarskych Pecencov,
aby ostrihali hranieu Uhorska proti Neracom ^) ; pozdejSie vSak sàra
utiahnuf sa musei pred nimi do MoSonska a PreSporska '"). Z podobnej
pobnùtky i kràl Koloman (f 1114) uviedol ta Rusov''); ale i sàm
Oroszvàr, kde boli osadeni, stai sa potom Karlburg, a pò nich,
jako i pò Slovencoch, pòvodnyeh to obyvateloch pannonskej Moesie,
zmizla temer kaÉdà stopa. Jedinà nemeekà obec Winden asi zacho¬
vala paraiafku  Slovanov  obce Salùn,  ktorù cisterciaci   z  Rakùska

1) In hospitibus et ventitiis viris tanta inest utilitas, ut digne
sexto in loco possit haberi... sicut enim ex diversis partibus et pro-
vinciis veniunt hospites, ita diversas linguas et cosuetudines, diversaque
documenta (nauky) et arma secum ducunt, que omnia regiam ornant et
magnificant aulam et perterritant exterorum arrogantiam ; nam unins
hnguae uniusque raoris regnum imbecille et fragile est. Monita s. Ste¬
phani, capìtulum 6. I nevestu vyhladal si vo dvorci poiskom.

^) Slovanskà strana boia za Samuela, za neodvislosf krajiny od ne¬
meckého cisàra a za slovanskù cirkev; nemeekà strana boia za Petra,
za odvislosf krajiny od nemeckého cisàra a za latinskù bohosluzbu.

^) Chron. Bud. ap. Podhraczky pag. 94. Nebol to boj pohanstva
proti kresfanstvu, ale boj za slovancinu proti nemòine a latinismu. Sloven¬
sky Letopis r.  1880. str.  178-185.

*) Chron. Bud. pag. 119. Drzal s Carihradom, odtial prijal korunu,
dia carihradského spósobu sriadil kràfovsky svoj dvor a krajinské pe-
ìiaznictvo. Ib. pag.  117. Parlamentar. Wien,  1888 Nr. 23. S. 4. u. s. w.

■'■) Chron. Budense pag.  101. Sr. nótu  1.

^} Horvàth—Klein : Geschichte von Ungarn. Leipzig, 1867. I, 150.
Slov. Letopis r.  1880. str. 99.

') K vóli Nemeom jeden zo dvoch Starych Hradov pomenoval Mos-
burgom a ucinil darovanie sv. Emeramovi (biskupstvu rezenskému). Slo¬
venské Pohlady r.  1905. str. 349.

*) Chron. Budense pag. 47—49.

") Chron. Budense pag.  134,  155 nòta  1.

'") Chron. Budense pag.  154.

") Anonymus   B. r. not. chybne   to pripisuje Zultovi ArpàdoviCovi.

7