Bok 1907.                                                                                         SoSit 4.

Slovenské Pohlady.

Komasàcia.

Obraz zo slovenskej dediny vo Styroch oddeleniaeh.
Napisal Martin Kukucin.

IV.

Izba u Vozàrov, ako v predoslych oddeleniaeh.

Vystup prv^.

Vodacka a Katrena.

Vodacka. Tak, Katrenka moja, od tych Cias, Co sa radi màme,
vèetko sa premenilo na svete. Len pozri, ako sa tie rukàvy blyStia
(rafahuje rukàvy na koseli) a aké su siroké, ani za mlàdenectva.
Mne samému sa vidi, ie som o dvadsaf rokov mladSi (dviha nohy
do tanca), a ked na teba pozrem a vidim ti na hrdle tùto Cervenù
Satku, myslim si: Juro, Juro, ty si predsa len chlap, ked fa takà
drieCna vdovica beCeluje. Len mi povedz, Katrenka, Co sa ti na
mne tak popàCilo ; lebo ja sàm neviem a rad by vedief ?

Katrena. V§etko sa mi na vàs pàCi, JuriCko, ale najvàCSmi
vaie reCi. Kym mlCite, Clovek by myslel, ie vàm je boh vie kolko
rokov; ale ked usta otvorite, idù vàm z nich mladé reCi.

Vodaèka. A srdce je mladé. Ej, (vzdychne) keby bolo vSetko,
ako je srdce ! Ked nevesta videla na mne tùto koSelu, zhykla. Nano,
kdeie ste ju vzali? Ja —• len tak ti ja poviem, myslim sebe. Kto
. chce vSetko vedief, musi tri dni v peci sedef. Kde vzal ? Kde pani
zàmky berù, povedal som jej. A ona sa tràpi. Co nemòie uhààiuf.
A ja jej veru nepoviem; ani nezvie, len ked nàs s kancla shodia.

Katrena. Len kedy to bude, JuriCko ! (Vzdychne si a ihrà sa
zàsterkou.) Ufala som sa, ufala, ked sa rozchyrilo, ie cely ùrad za-
dakoval. To iste JuriCko zapoCal pre mna. Iba ked poCujem, ìe
vSetci dakovali, iba hajtman nie. No, reku, Katrena, ui si sa od-
ufala, JuriCko nezadakoval, ten fa nechce.

Vodaèka. Nie je to tak; len poCdvaj, Co ti ja poviem. Vtedy
som nezadakoval, ale teraz ui idem. Viem ja. Co je honor v obci !
Keby  boi vtedy i ja zadakoval,   bolo by sa rozchyrilo:  vSetci za-

13