Roh 1907. Sosit 7.
Slovenské Pohlady.
Slavomiersky.
Napisal Michal M, Hodza.*)
Kto boi Slavomier?
Bolo to roku 870 po Kristu — skoro tomu tisic rokov doiijes,
ó rode slovensky! — bolo to v tom Case, ked svaty Metod otcom
naSim slovo boiie kàzal, vtedy ked slovensky vyborny panovnik
Rastislav, kràl veikomoravsky, slovensku a velinàrodnymi ùmysly
slaviansku vlasf na brehoch Moravy, Vàhu, Hrona i Dunaja za-
kladal, bolo v tom veku, ked Slovàk, eSte hodny dediC mena sla-
vianskeho nadòkol tatrianskyrai krajmi slàvne vrchoval, ie moenàri
nemeckého, vSeveky protislavianskeho rodu, dostali do rùk svojho
spravedlivého, najmocnejSieho nepriatela, nàSho kràla Rastislava,
iial Bohu a vari na tisicroCnù kliatbu neSfastného potonistva, zradou
synovea jeho Svàtopluka, nazdavSieho sa, ie mu bude lepsie a krajSie
pod Nemeom panstvovaf, ako rodnej seberovni, strykovi svojmu
synovstvovaf.
Moenàri nemecki zajatérau Rastislavovi, na smrf odsùdenému,
iivot sice nevzali, ale, Co horSie, oCi mn vyklaf a do klàStora ho
do smrti zavrief dali.
Ked pastier zabynie, lahko je vlkoni ovce drhnùf.
Do vlasti a otCiny slovenskej, po upriepasteni Rastislava, pri¬
Siel Karolraan, nemecky kràloviC, syn Ludvika kràla. A Slovàci
Co? Ha — z ludskej povahy niC hned; lebo Cloveka, jakym od pa¬
màti sveta boi Slovàk, niC tak na Cas neoslabi, nepredasi a uepre-
stihne, ako neludsky, Certovsky Cin. Doma zrada, zvonku vraida —
na to zprvu niC, len beda! Karolraan slovensku otCinu bez odporu
zanjal, mesta vojskom svojfm obsadil, dvùch grófov neraeckych za
spravcov a vladàrov ustanovil a s kràlovskyrai pokladmi po ne-
Sfastnom, ùbohom Rastislavovi sebehrdo navràtil sa domov.
Svàtopluk obCiahol, pravda, to, po Com baili — tof ie v Nitro
nad krajom semtatrianskym panovaf mohol. Ale presedlo mu to.
Lebo Nemci chceli s nim nakladaf, ako so svojim ieliarom. ZhàCil
*) TlaCime z póvodného rukopisu pòvodcovho, ktory je z prvej po¬
lovice 00-tyi h rokov (minulého stoletia). Bed.
25