Kok 1907.                                                                                        SoSit 10.

Slovenské Pohlady.

'-...... rp^^-^------

Du§iòka.

Od Antotia  Cechova.
S doslovom L. N. Tolstého.

Olinka, dcéra pensionovaného kolléiskeho assesora Plemianni-
kova, sedela doraa vo dvore na pavlàCke, zarayslenà. Bolo horùee,
dotieravé liply muchy, a bolo tak pn'jerane rayslef, ie je ni skoro
veCer. Od vychodu dvihaly sa terané dazdové oblaky a odtial kedy-
tedy povievalo vlahou.

Naprostred dvora stài Kukin, podnikatel a raajitel rozveselujù-
eeho sadu Tivoli, byvajùei na tora istora dvore, v krydle, a hladel
na nebo.

—  Zase! — hovoril zùfale. — Zase bude dàid! Kazdy defi
daide, kaidj' defi daide — akoby nasehvàl ! Ved je to na zùfanie !
To je zkaza ! Kaidy defi straSné ztraty !

Zalorail rukarai a pokraCoval, obraeajùe sa k Olinke :

—  Tu mate, Olga Semenovna, nàS iivot. Na zaplakanie ! Pra
eujeS, nsilnjeS sa, niaCiS sa, noci nespiS, vzdy len niysliS, ako by
bolo lepSie, — a Coze ! S jednej strany, obecenstvo — nevzdelané,
dlvoké. Dani ina najlepSiu operetku, kuzelnù hm, veikolepyeh ku-
pletistov, ale Ci ono to potrebuje V Ci ono chàpe z toho nleCo?
Jeran treba jarniaroCnù komédia! Podàvaj ma otrepanosf ! S drahej
strany, pozrite na poCasie. Skoro kaidy veCer prSi. Ako zaCalo de¬
siateho màja, tak potom cely màj i jùn, ai hrùza! Obecenstvo ne¬
chodi, ale ja arendu piatim. Uraeleov platlra.

Na druhy defi pred veCerora zase dvihaly sa oblaky, a Kukin
hovoril s hysteriekym smiechom :

—  Nui coie? A neeh! Neeh zaleje hoci cely sad, hoc i mfia
samého ! Aby som nemal Sfastia ani na tomto, ani tora svete ! Neeh
ma amelei zazalujù! Co sud? Hoci do vyhnanstva na Siblr! Hoc na
eSafot ! Cha-cha cha !

I na treti den to iste:     _

Olinka poCùvala Knkina raiCky, seriósne, a, sfavalo sa, slzy vy-
stùpily jej do oCù. Konec-koneov neSfastia Kakina dotkly sa jej, za-
lùbila sa dofiho. Boi maly, suchy, ilty v tvàri, vlasy na slaehy za-
Cesané, hovoril tenkym tenorkora, a na tvàri vidy sedelo rau zù¬
falstvo, a predsa vzbudil v  nej skutoCny,  hlboky  cit.   Ona  nepre-

37