Bok 1»07.                                                                                        Soiit 11.

Slovenské Pohlady.
 

-rp^rt-c.
 

Nemci na Slovenslcu.

V casopise „Hesperus'' ') roku 1818 barón Alois Mednyànszky

V  Clànku Topographisch-statistische Skizze der Neutraer Gespan-
schaft (Cislo 66, str. 524) napisal i toto: „V spoloCenskom tóne
vzdelanyeh... od 20 rokov velmi mnoho sa premenilo. Némecké
mravy,   obyCaje  a  ree  urobily   znaCné   pokroky  a  udomàcnily   sa

V  kaidom vàinej§om dome. Deje sa to hlavne zapriCinenim mladych
ludi obojeho pohlavia, posielanych na vyàSie vzdelanie obyCajne do
vàCSich miest (najma PreSporka), odkial vraeajù sa s nemeckymi
mravy a tónom... Preto v kaidej nieco vzdelanejsej spoloCnosti
najdeme nemecku ree panujùcou a s nou i némecké spoloCenské
pomery. "

Mednyànszky hovori o Nitrianskej stolici, ale viac alebo menej
tak bolo i po inych krajoch slovenskych. V tie Casy boi to ÙCinok
gerraanisàcie, rozprùdenej najmà cisàrora Jozefom II. Mednyànszky
ma pred oCima zemiansku spoloCnosf, no za cisàra .lozefa i medzi spi-
sovatelmi slovenskymi mali sme takych, ktori v bansko-bystrickych
Starych Novinàch (1785) — hoci sotva ùprimne — hovorili, ie ich
slovenské pisanie chce slùiif vlastne k §freniu reCi nemeckej, pri-
pravif k nemeckej vzdelanosti, lebo ie .,lépe jest pit vodu ze stud¬
nicy, neili ze sklenicy."

Stav Mednyànszkym opisovany boi Casovy, prechodiaci a pri
nàrodnostnych pomeroch, aké boly u nàs na poCiatku XIX. stoletia,
ui menej nebezpeCny. Lebo po mestàch a celych krajoch Slovenska
byvalo ui omnoho menej Nemcov, neili prvej.

I.

ESte na poCiatku IX. stoletia Nemci boli hodne oddialeni od
terajsieho Uhorska. V dneSnych Dolnych Rakùsach Slovinci eSte
stykali sa na sever s Cechmi, na severo-vychod so Slovàkmi. Ai
ked Karol Velky vlfazstvami svojimi zniCiI Avarov, Nemci (Bavorci)
zaCali sa osàdzaf i s tejto strany Enie, dolu ùdollm Dunaja, a za¬
loiili tu svoju vychodnù marku (Ostmark),  pozdejSie rakùske voj-

') Hesperus. Ein Nationalblatt fiir gebildete Laser. Herausgegeben
von Christian Cari André. Prag.

41