Rok  1912.                                                                                           Sosit 1.

Sloveuské Pohlady.

Na storoCnú   pamiatku  narodenia  Daniela

Licharda, Joná§a Záborského a Sama

Chalupku.*)

I.

Za slávDym Hodíom, orlom vysokych

kül V pomysioch, zas —  Licbard striezlivy:

Podclím cliodák len, no z;ito vSetkej

cti hodny orá6, v roíu dedicnú

hlbokou brázdou zarezávajúci

svo.i obrodny pluh: az v§e zosrkala

od bólu — a 6i slastnym vzruáenfm ? —

ten jeho ostry lemeS pocífac

si v srdci samom —; gazda nad gazdov,

5o od úsvitu po mrak zaplñuje

den tvorfím obsahom, jak vcela plást;

syn zenie-matky posluSny a verny

vo pridelenom ñou mu Safárstve

do smrti; dobrych zivlov tovariS,

prírody-panny átastny milovník: —

pred zrakom ,Obzor', ako rozkrydJenú

by veleknibu boáskych poueiek,

kym V opatere ,Pokladnicu' stále,

kam vydobytky sbrñal zkúsenosti,

ukladal zlaty nániah zárobok:

zazehnaf uz raz rodnú chudobu,

ju obohatif. . .

Za ním Záborsky,

sía jeho pomocník: bo s rozsievkou

tieá plnou zrna, na úvetrí ducha

ním oviateho, vycúdeného

na vtipu riecici — hej, zrna pravdy

nabranou, zperleného ako rosa

o vzchode slnka, v kvetnych srdieCkach

utkvelá fazkym brokom striebornym,
J^                        uzardelého rujnou zitia túzbou

¡^                        jak iskry zertvy — K tomu pohoniC

s Stíplavym bióom, r. dny záprah v pokrok
c                        podúrajúci, Sibajúci ním

^             *) Obe biisne boly prednesené pri svátení storoínej pamiatky v Tur-

:^      cianíkom Sv. Martine 2. februára  1912.                                      Red