Bok 1912.                                                                                          SoSit 6.

Slovenské Pohlady.

Vieroslavin.

Z pozostalého rukopisu MicJiala M. Hodzu.
(Pokraéovanie.)

81.

Spytuje sa Pilát: «Co vara tentó viní?"

Oni:  «Cheerae ho maf vinníkom;

Lebo naáe Spaty verejne nám Spiní,

A to práve naSím jazykom;

Z hriechov naSich viecby popri ceste Ciní,

Na pustati svetskej zábradu si tyni,

Svojskyra od naáicb púst odlikora;

A to je náá regál, ktory nezadáme

Ziadnyra áitia nááho prieCnikora;

Ani Boha v naáora netrpírae chráme,

Ak je po naáom nie spósobeny kráme!"

82.

„Nenachodim doñho viny, Pilát vraví,

Hiadte, by som nezahanbií vas!

Bo prúd svetla mójho nikto nezastaví,

Vynesiem ním na zjav pravdy jas:

Co je pravda? to, Co slepym vám sa javí,

Co vas veCnou hanbou iste zaohaví,

Ako ja som tomu isty Cas."

Oni: «Zraárni ho len! ray sme pravda svoja,

A Cas, nám len vlastny, spasí nás,

Ty zbav Cas náá teraz tobo nepokoja!

Budúenosti súdu nech sa blázni boja!"

83.

Pilát: «Podajte mi z Hrona, z Váhu vody!

Podajte mi jej i z Dunaja!

ürayvara sa z tejto tela-krvi ákody,

Ktorú vaáa zloba nastrája;

On ehcel áivot budif mily doraarody;

Za to moríte ho z polítickej módy,

Zo slepébo pychy nazdaja!

Vyvediera vara ho von, raajte si ho teda!"

Oni kriCia zúrou hurbaja:

21