Bok 1912.                                                                           .              Soáit 7.

Slovenské Pohlady.
 

U priateía podivína.

Novella.
Napísal J. B.

V jedálni velkého hostinca stolicného mesta R. S. sklepník
obsluhoval pri obede advokáta dr. Jána Stepnického, ktory, ako
sklepníkovi hovoril, priáiel sera navátívif svojho priatela Samueia
Jazveckého, honvédskeho poruCíka.

«Povedzte mi, hovoril Stepnicky sklepníkovi, kde byva hon-
védsky poruCík Jazvecky? Doraovník by rai raohol prísf ukázaf
jeho byt."

«Ráete odpustif," odvetil sklepník, ,,ale ten pan uá dávnejSie
nie je vojakora; musel pytaf prepustenie z vojska."

«Musel? preCo?"

„Nuá preto, áe robil divné veci. Hovoria o ñom, áe si popn^-
pinal a preStudoval rozum. Ja síce znára toto len z poCutia, lebo
V Cas jeho prepustenia z vojenskej sluáby nebyval sora v torato
raeste. Ale tu rozprávajú o ñora eáte vády váeliCo. Tak, na príklad,
áe sa s dóstojníkrai ustaviCne dohadoval, áe komukolvek, i gene¬
rálovi, tykal; ked mu rodiCia pomreli a on po nich velky raajetok
zdedil, namyslel si, áe je áobrákora a áe nemóáe svoje dlhy po-
platií, a preto popredal váetko so seba. Ba, áe v svojej prepia-
tosti hovorieval i boborúhave. Vzal si za áenu nalezenCa, dievCa
neCestné, preCo bo i príbuzní zavrhli a odvrátili sa od neho. Satil
sa tak podivne, áe na ulici chlapci behali za ním, ako za pajáeom.
Tu bo Tutovali, lebo ho predtyra kaády ako rauáa zvláStneho a
vyteCného uctil. Musel to byf, kyra sa mu rozum nezraiatol, naozaj
vyznarany Clovek."

„A kde je teraz?" tázal sa Stepnicky.

«To vám veru neraóáem povedaf," odvetil sklepník. «AleCo ehvíla
prídu sem jeho byvali dóstojnícki druhovia obedovaf. Oni to akiste
znajú a vám i povedia."

Stepnicky Cakal. O pol hodinu priSli skutoCne viacerí hon¬
védski dóstojníci do jedálne, zaujmúc s velkyra hurtom pre nich
zakryty dlhy stól.

Ked nápojom rozjarení dóstojníci po dobrora obede uá Ciernu
kávu sfkali, vstal Stepnicky od svojho stola, preáiel k dóstojníckerau
a predstaviac sa na konci sedeváierau dóstojníkovi, prosil o dovo¬
lenie mócf si sadnúf k nemu a o vyvod o svojora priatelovi Jaz-
veckora.

2¿