Bok 1912.                                                                                    SoSit 8—9.

Slovenské Pohlady.

U priatela podivína.

Novella.
Napísal  J. B.
(DokonCenie.)

Priatelia, hovorím pravdu, Copriam bude sa vám zdaf ne-
uveritelnou. V drsnych krajináeh severa svojou nepríjemnou tvrdo-
sfou sama príroda odstrkuje Cloveka, pobádajúc a núfac bo svojíra
odopieraníra tvorif si áivot znesiteiny. V zeraiaeb, kde je príroda
dobrotivejSia, ludia toho nepotrebujú. Sú pásraa, kde ludia v zirae

V  lete V svobodnom byvajú a k prijemnému áivotu vSetko potrebné
bez námahy obdrzia. Ale tí, Co sa na polroCnú tvrdú zirau pono-
sujú, musia o tom rozraySIaf, ako stvorif umelé leto kúreníra do¬
mov. Odstrkovauíra prírody vohnaní do seba, rausia tam ludia zamest-
návaf ducha márnyrai, pestryrai, nikdy neuskutoCnenymi úmysly a sny.
aby vyskúmali vSetko, Co je hodné spoznania Majú tedy ranoho
znáraostí a i o takych veciach, ktoré Cloveka ani raúdryra, ani Sfast-
nyra neurobia, znajú vela. PíSu knihy o niCotnostíach, ktorych si
my nevááime a ani día raena nepoznárae. Ba raajú i zvláStné Skoly
s katedrami.

Na tej severnej Ciastke sveta je povetrnosf taká preraenlivá,
ze teplota a chlad, dni a noci prechádzajú z jednej do druhej kraj-
nosti, a preto tara nikdy niet príjeranébo, duSi i telu uáitoCného
poloáenia. V lete ich trápi horúCosf, v ziiue rartviaci chlad. V jednej
polovici roku trvá den za 18, v druhej ani za 6 hodín. Taky ne-
stály a vystupuy je tara i duch Cloveka. Pevnosti vóle a raysle tam
nik nema. Ludia majú tara s roka na rok iné Satstvo, nové básni-
ctvo, novú múdrosf sveta. Tí istí ludia, ktorí vCera tyranstvo srútili,
ked skór slasf svobody oslavovali a ju zneuáili, idú na druhy den
dobrovolne do otroctva.

Tara panuje vo vSetkych veciach najváCSia nerovnosf. Jedna
Ciastka ludu, pozostávajúca z niekolkych rodín, raajúc vSetkého po¬
hodlia a bohatstva, hovie si v bujnosti; ale vaCSina je chudobná a
áije závisle od priazne bobatych. Jednotlivci majú tam síce obSírne
znáraosti, ale mnoástvo ludu traolí sa v tme hlúposti. Váánosti
knieáat a kñazov je tá hlúposf velrai prijeraná, preto i udráujú lud

V  nej, ktory svojou lenivosfou a chudobou je jej i tak nakloneny.
Lud tych krajov railuje tedy obvyklé spósoby svojich otcov vo vSe¬
tkych zvykoeh, ustanovizniach a vo vSetkych veciach ducha sa ty-

30