Bok  1912.                                                                                 Soáit  lO—11.

Slovenské Pohíady.

Borodino.

Z románu   Vojna a mier

L. N.  Tolstého.

(Dokondenie.)

XXXV,

Kutuzov sedel, skloniv Sedivú hlavu a opustivSí sa faákym
telom, na pokrovcom pokrytej lavici, na tom samom raieste, na
ktorora rano vidid bo Pierre. Nedával nijakyeh nariadení, len sú¬
hlasil alebo nesúhlasil s tyra, Co rau narádzali.

„Áno, ano, urobte to," odpovedal na rozliCné návrhy, — „Áno,
ano, chod, holúbok, popozeraj!" obraeal sa raz k torau, raz k inému
z blízkych; alebo: — „Nie, netreba, radSej poCkáme", hovoril. Vy¬
poCúval prináSa.ié zprávy, oddával príkazy, ked áiadali toho pod¬
riadení; no vypoCúvajúc zprávy, tak sa zdalo, nezaujíraal ho sraysel
slov tobo, Co rau hovorili. ale zaujíraalo ho nieCo iné vo vyraze
tvári, V tone reCi poslov. DlhoroCnou vojenskou zkúsenosfou poznal
a starnúcim uraora ehápal, ze viesf státisíce ludí, boriacich sa so
smrfou, nemóze jeden Clovek, i vedel, áe rieSa osud bitky nie na¬
riadenia hlavného velitela, nie miesto, na ktorora stoja vojska, nie
kolkosf diel a pobitych ludí, ale tá neulovitelná sila, zvaná duchom
vojska, a on sledoval tú silu a viedol ju, nakolko to mal v moci.

Celkovy vyrí?z tvári Kutuzova bol sústredneny, pokojuá po¬
zornosf a napnutie, ledva preraáhajúce ustalosf slabého i starého tela.

O 11-tej hodine predpoludníra priniesii rau zvesf, ze Fran¬
cúzrai zaujaté fleSi sú zase dobyté, ale áe je kñaz Bagration ra¬
neny. Kutuzov povedal ^ach!" a pokrútil hlavou.

—  Utekaj ku kñazovi Petrovi Ivanoviéovi a dopodrobna sa
prezved, Co a ako, — povedal jednému z adjutantov, a hned zatym
obrátil sa ku princovi Würterabergskérau, ktory za níra stál:

—  NepáCilo by sa vaSej Vysosti prijaf koraraando 1-ej arraády?
Skoro po odchode princa,   tak skoro,   áe eSte neraohol  dójsf

do Semenovského,   prineov   adjutant vrátil  sa od neho a oznámil
najjasnejSierau, áe prine prosí vojska.

Kutuzov sraraStil sa a poslal Dochturovi príkaz prijaf kom¬
raando nad l-ou arraádou, a princa, bez ktorého, ako povedal, ne¬
móze sa zaobísf v tieto vááne chvíle, prosil vrátif sa k sebe. Ked
priála zprava, áe je Murat zajaty a Stábni blabozelali Kutuzovi.
usmial sa.

3?