Bok 1812.                                                                                        Sofiit 12

Slovenské Pohlady.
 

-4?^-
 

Jr^
 

Gustáv K. Zechenter.

Z vlastnébo zivotopisu.

( Pokrafiovanie.)

Zraienif sa chcera eéte o starobylosti bocianskej. Boca pred
15-tyra storocím neraenovala sa Bocou, ale Joehimstbal. Ale aui
prvé ani druhé raeno neraá koreña na Slovensku. Joehimstbal raá
súdruha v Ceskom vyteCnom baníctve, a Boca v Sasku, Bautzen, íí
V Tyrolsku, Botzen, Povedajú, áe do 15. storoCia, ked bohatú na
zlato Araeriku vynaSli, lepSie povedano zjaviii, bola len jedna obec
Jochirasthal, a síce stredná, ale stála kus vySSie nad terajSou
strednou Bocou na brehu, Ked takto Joehimstbal s Araerikou v do¬
by vaní zlata súbeh vydráaf neraohol, lud sa potratil svetora. Ostali
doraa neprestali kutif, kyra tara, kde teraz Horná Boca stojí, ne-
vykutalí nové pozoruhodné zlaté praraene, a zaCali sa zase usádzaf
tara, i na Niánej Boei. Názov Jochirasthal sa ztratil a zaraeneny bel
troraa Bocami, vySnou, strednou a niánou, tak práve, ako na Jarabej.
Boca kvitla a stala sa eSte i za mojich Cias v Brezne porekadloni,
a stala sa, ako Ceehora Zlatá Praha, zlatou Bocou, a pri kartách,
oblúbenej ferbli, raohol si kaádú ehvílu v Brezne poCuf: „Na tú
kartu postavíra i zlatú Boeu". No, a tym uá vela povedano. Ale
i zo zlatej Boce sofreía sa pozlátka a spustla nanovo. Vyroba zlata
sa zmenSila a vydavky sa zváCSily, a následok bol, áe sa podují-
raatelia koneCne utiahli. Bañe sa zarútily, staviská poválaly, na ru-
moeb baníctva starí shrbení baníci v blate porúeanych stúp eSte
za Cas paprali, ale ked sora sa, uá tu v Kremnici byvajúci, z Brezna
eestujúc na áeleznicu do Hrádku touto tichou cestón vybral, uá sora
videl, kde predtyra závodné staviská stály, pusté, smutné hrby skál,
sfaby náhrobníky byvalého zlatého dolovania.

Arciknieáa Albreeht, raajitel rozsiahlych áelezodielní v Sliezsku.
vzal i brádocké dielne árárné do prenájrau, a za Cas obáivilo sa
baníctve tobo okolia, ked i nie viae na zlato, ale na áelezo, a nie¬
len po dolinácb, ale aá pod saraé tema rarzutého starého Durabiera.
Zdaleka od Brezna, od Zákluk, bolo vidief úvratné Ciary kopanych
ciest áltkavej aá popod nos Durabiera dolu cez Gápel a cez Certo¬
vicu, a tara naláinané ankerity, z tejto vySky a dialky do Hrádku
krvopotne dovááané, tu rozdrobené, po tajchoch rozbrabané a vodou
napúSfané boly, aby zhrdzavely, a tak ííu topeniu a vyhotoveniu
súeeho áeleza pripravené boly. Tentó process dokázal sa byf n.i-
ranine zdlhavj'ra, drahyra; slovom oCakávaniu nezodpovedajúcira, a
tak zastavili zase i áelezné bañe, zastavili áelezné huty, a nechali

4.»