>V^\/ ^^
ROCXIK VI.
fsfss^^^z^'^mmnm
CISLO fi.
^^ mmx^
^mmmi
:;ftK*2»»
,y. "n
jtt^ijas-
^ "^^ èb*^;^^ #(#4^* ^'^^-f^'-iJ'^.?*^^'^- ':i"^^'^' "l^/'t^^ ^^
C^i)
Ture. Sy. Martin, dna 25. jùna 1886.
Slovàci a svoboda.
Pravda a poesia.
Pise Veteràn.
XXI.
ókai, najznà-
___J mejsl medzi zijù-
''^ cimi niadarskynii
bàsnikmì, cestoval vNo-
mecku a pri tej prilezi¬
tosti navstivil svetoznà-
meho diplomatu, zelez-
nyni kancellàrom nie-
novauého Rismarcka.
Tùto svoju nàvstevu
opisal i uverejnil meno¬
vany spisovatel. Ze tak
ostrovtipny muz, ako
Jókai, urobil duchaplné
poznàmky, dà sa pred¬
pokladaf; ze pozornosf
jeho obràtenà boia aj
na Bìsmarckovho velì-
kàuskeho psa a na jeho
zàzracné dlhù ceruzu,
aj pripomenùf je zby¬
tocné. No Bismarck o
Uhorsku vyslovil sa nie
najpriaznivejsie. HIadal
na mappe Uhorsko, ko¬
necne tou dlhou ceruzou
vraj ukàzal: tu je, a
dolozil: „toto by boia
vlasf a krajina Madarov,
kedze by tam nebj'vali
aj Neinci, Slovàci, Ru-
muni a Srbi. Ktozo si
vàs móze ziadaf za spo-
jencov, ked nechcete
alobo nie ste vstave tieto
nàrodnosti zmadarcif a
jfch snahy zeleznou
rukou znicif?"... Uz ci
Jókaiho cesta boia ùradnà a jeho rozbovor diplomatickv, a ci
tento vplyval na polìtiku uhorskych stàtnikov, tvrdif nemózeme,
ale je znàmo a udalosti
to stvrdzujù, ze sa v nà-
roduostnoj otàzko stai
obrat. Jókai, ktory boi
na krajinskom sneme
horlivo recnil: ,,nàrod-
nosfain dame na poli
kultùry neobniodzenù
viduosf. " ktory na ttmize
sneme hlasoval, aby sa
aj Malica Slovenska
stala ùcastnou krajin¬
skoj podpory, zacal po-
pùsfaf zo svojej svo-
bodomysolnosti. Spo¬
lok, ktory sì boi pod
nàzvom: „Szóvetség"
vytknul za ciel madarì-
sàcìu, mal byf uvedeny
do zivota. (ìróf Julius
Andràssy zaujal kroslo
spidocného ministra za¬
hrauicnych zàlezitosti.
Deàkovskà strana pri¬
sla do hrozného zniiitku,
a ked pò mnohych bez-
vyslednych pokusoch
zotavif sa nemohla, mu¬
sela prepustif panovanie
miornoj opposfcìi a tak
boi vynienovanym na
celo vlàdy Kolonian
Tisza, ktorého jeho
priatelia a privrzonci
uhorskym Risuiarckom
nazvalì.
( )kresné sùdy a sùdne
stolice sriadené boly
delìnìtfvno, natolko, ze
sudcov kolko tolko svo¬
jej nàrodnosti povedo-
Martin Culen.
16