^'-r^^'-i--^^*:^'"^- '^i'^'*^ ''-:?^:r"r^ ^Ji'
 

Ture. Sv. Martin, dna 25. jùla 1886.
 

Slovàci a svoboda.

Pravda  a  poesia.

Pise Veteràn.

(Pokracovanie.)

XXV.

severozàpadu od B. lezf v zàtìsi dediua Ceresui'k, mozno
jpreto, zo sa tam keilysi ovocie. zvlàsto ceresne rodìe-
'valy V bojuej   miere.    Coresufk patri   medzi   stredué
velké obce, ma asi 140 domov a se-
dem, osemsto dusi. V blahej pamàti
casoch tu byval lud ked aj uie bohaty,
no iste dobre sa inajùci ; ceresuiarske
kone,   voly boly povestué siroko da¬
leko ; orali, siali, zalì na rolach niolon
svojich, ale i na rolach zemského pana,
pritom dàvali dezinu zo vsetkého, osto
len aj z inàdu, no pestovali aj ovocné
stromy.

Jfch zemsky pan, menom Strubàr-
sky, boi clovekom dobrym a laskavym ;
co mu dia zàkona patrilo. to ziadal
prfsne, ale inàce boi svojim podda-
uyin radcom, dobrodincom. mozno po¬
vedaf otcom.

Povsimnutia zasluhuje tu tà okol¬
nosf, ze V Ceresui'ku nebolo ziadnej
krcmy. Ked uastàvaly body, alebo
ine vyrodté slàvnosti, depravili si pa¬
tricni z blfzkeho mesta B. niekolko
holieb vina alebo pàleuého: takto sa
zaopatrili i ku svadbàm pri zeuenf
synov alebo vydaji dcér. Pàu Strii-
hàrsky mohol sfce regale do prenàjmu
daf a otvorif krcmu, ale to neurobil,
lobo ze mu tu àrendu v hojiiej inìero
uabradf striezlìvosf a pracovitosf poddauych v dozme a v
bàrskej sluzbe.

Ale easy sa menia a s casini aj India. Stari otcovia bovo-
rievali : kedby len folio urbani uobolo ! Tono toraz uz uiet. a
d sa ùbohy ìud lepsie ma? Ci s urbiironi nepreslv aj blalié
easy ■?
 

Pavel Dobsinsky.
 

ur-
 

Stary pan Tomàs Struhàrsky zìi spósobom starovekym,
joduoducho; on pokladal si za povinnosf: skrze sedliaka si
role nielen daf obràbaf, od neho dezinu ziadaf, ale aj o jeho
dobrobyt sa postaraf ; vod to bolo aj v jeho vlastuom zàujme,
lebo ked sedliak mal dobi-y zàprah, vtedy lepsie orai i sebe
i pànovi a zem vydàvala pri lepsom obràbauf hojuejsf ùzitok.
Sfa patron cirkve volli faràra sàm, pravda, ze ho aj piatii,
chràin bozi udrziaval v dobrom stavo, ale ho aj sàm navstevo¬
val, ì z vnùtornej potreby i preto, aby predchodil lud dobrym
prikladom. Skolu si ])ostavilì sami obcania, no prispel k toinu
Ilio V malej   miere aj zemsky pan.    Povolidì  ucitela  bez  di-

ploinu; jiravda, nevyucoval deti v
prfrodovede, prirodopìse, zemepìse,
ùstavovedo, ale v nàbozenstvo, v ci¬
tani, pisani a pociatkoch poctovania ;
no slo vsetko v dobrom poriadku. Imi
sa modlil, pracoval a Pan Boh ho
liozehnàval.

Tomàs Strubiirsky mal len jeduoho
syna. menom Kolomaua, ktorébo vy-
ucoval niiestuy ucitor ; pozdejsie vzal
do domu vychovavatola, konecne po¬
slal ho do Jàgru studovaf prava, uz
aj tej madarskej reci k vóli, icbo
Tomàs Struhàrsky tiez nechcel plàvaf
])rotì duchu casu, alo mlady jiàn
Koloman osvojil si s madarskou recou
aj novomódue obyèaje: miikko robif,
tvrdo spaf, dobre jesf, hodne pif a
hraf. Na hospodàrstvo nikdy ani ne-
liomyslel, na to je sedliak, aby orai,
kosil, Zid a dezmu dàval. On sì vy¬
obrazil skvelù budùcnosf: pri sfOlìci
sluznovstvo, casoin aj iiodzupaustvo
alebo vyslaustvo na krajinskom sneme.
V tom prisla doba uhorského po¬
vstania.

Starému Tomàsovi uobolo to pò
vóli. „Uvìdfte," hovorieval casto, „to nebude maf dobré nà¬
slodky, zomski pani prisli o vsetko a vyndu oste aj na zo¬
bràcku palicu. sedliak upadue do biedy a nedostatku, lebo
nemà dostatocuoj vzdelanosti a sebapovodomia, jemu jo ne-
(dimodzouà volnosf tolko, ako norozumnémn diefafu ostry
nóz." — Stary  pàu mal  zdastky  pravdu,   to  potvrdila sku-

19