ROCNIK VI.
 

k^z^W^W^
 

CISLO 8.
 

\    \
 

0^'        ^s^ -^"i^V^i
 

f-a^im
 

Jar     ,i^^
 

V#MÌS¥èf^(l^#"€ÌW
 

T^
 

/Ss^V^»^
 

H.?'
 

.^«^ rvt.'',*.^ ■.v^/^c4J'C^ c^ *à/^^^ ^^:
 

i^'^é'-^^'^i^^^ '^'^'^^ «^
 

Ture. Sy. Martin, dna 25. augusta 1886.
 

Slovàci a svoboda.

Pravda  a poesia.

Pise Veteràn.

(Pokracovanie.)
 

l'olo tovostatuù nedelu pred volbou, ked rozniesla
jsa povesf, ze Pekàrik bude drzaf programmuù ree ;
vsetko bolo zvedavé, ze co teu pOnóci" — lebo
za kazdym druhym slovom hovoril len „ono" azase „ono" —
hovorif bude. Cele mesto bolo na nohàch. Uz sa zjavo-
vali aj jednotlivi jazdci, ktori mu koùmo mali isf v ùstrety,
z daleka ozyval sa hluk a krik. Vodca jazdcov, pre
kradez vyhodeny fìnanc, sedei hrdo na koni, ktorého
rebrà by sì prstom boi mohol poci'taf, lebo ùbohé ho-
viadko uz bolo odsùdené majitelom pre garbiara a tufo
slàvnosf malo len tak z milosti piezif. Za nim sia tiez
konmo pò nàmosti posbieranà cvarga, akoby z Neapola
doprevadeni lazzaroni. Kazdy musei kantàr hodno po-
tfhaf, inàcej by sa boi cez hrivu a odvisnufù hlavu
svojho tàtosa skiznul dolu na zem. Za tymto bando-
riunione nasledovaly vozi'ky, na jednom chybovaly sa-
raglo, na druhom boly drevoué lòniky, pri trefom zà-
prahu boly opraty z klkov ukrùtené atd. Nuz a na vo¬
zfkoch sediaci volicìa? Ceresuik boi mocne zastùpeny,
tak tiez Sasinà, Cibulovo a Vrchovo, ale s volicmi sly
zeny aj deti. èli i z mesta B., zo sidla volby, vsetci
poznaceni, vsetci korheli a neriaduebo zivota India, a
to nielen muzského, ale tiez ì zenskébo poblavìa. No¬
daloko mestského domu stalo si do hromadky niokolko
mladycb Indi, obcania fo statuì a Sielnického boriivi
privrzonci. Tito zabàvali sa chutne, robìac rozmarné,
vtìpné poznàmky.

„HIa, hla!" riekol jedon, „od hlavy ryba smrdf;
kdo lilavou byvaly fiuanc, mózeine si predstavif tu co-
lìadku."

aPozrite, bracekovcì, tam je aj Julika T. ; no uz
verim, ze je to neodvìslà strana."

pòi ho vidite, Oudrìska Marsekovskych?"

„Prirodzenà vec ; ved assekuroval a potom podpàlil
obylie."

pHned som myslel, ze aj Jano Mochùr tam bude."
 

pAkozeby aj nie; ved nezije so zenou a pan Pe¬
kàrik slubuje cìvilné manzelstvo, tak ze si vraj clovek
móze zjednaf manzelku na mesiace."

„Tu ho mas Jana Bursàka, ten sa nazdà, ze ked
jeho sfraua zvifazi, vo vsetkych krcmàch musejù darmo
dàvaf nàpoj."

„Ci je pàu Latini nie medzi nimi?" Na to sa vsetci
chutne rozosmiali.

„Bracekovcì, ja som hotovy stavìf sa, ze Pekàrik
bude maf viicsinu."

pZ cobo to zatvàras?"

„Mój kalkul je ako dvaki"àf dva su styri."

„No, to by som lùbil pocuf."

„Nuz, takto je to, na sveto je viac zlych, nepokoj-
ného ducha ludi, ako dobrych a poctivych ; pozrìte na
tento hùf a date mi za pravdu."

Kouecne dorazili na urcené miesto, Pekàrik vyskocil
na sud, ktory boi na tribunu improvisovany, a zacal
recnif:

„Kto z vàs, lùbi spoluobcauìa, je spokojny s ferajsou
vlàdou?" — „Nìkto, nikto!" ozyvalo sa zo vsetkych
stràn. — „Pravda, ze nikto, lebo dauo rastù tak ako
peciarky pò fìcliom dàzdì." — «Tak jo! tak jel" —
„Nie dosf na foni, ale ti sedi na hrdlo fiuanc."

„Dolu s financmi!" — „KdokoIvek si meno pod-
pises, ta aj stempol prilepif musis." — „Pravda jo!" •—
„Sratocného dobànu si nesmies napchat do fajky ^— veru
uie — a toho vsetkého vinou je dualismus. Ci viote,
co je to ten dualismus?" — ^Nevieme!" poznaiuenal
ktosi. — „No, ja vani to vysvetlim. Dualismus je to,
ze najkrajsia psonica, najmastuejsia slanìua, najtucnejsie
voly, najlepsie vino z krajiny ido do Viodno a Nemci
to vsetko spotrobujù " — „Nochcome dualismus! Nech
cert vezme Nomea!" — „To uasfrojil Deàk Forencz
s Audràssym a Tisza obnovil a potvrdii smiuvu. My by
sme bez Nomea fa vyzìii. Viària a ju podporujùca strana
odvolàva sa na zeloznice, ze vraj na fio plafimo daù.
Nuz nacozo su nàm zeloznice? Iste na to, aby i»seuicu,
slaninu, voly a vino vyvàzaly Neincom. My by sino aj
bez zeleznic fa vyzili, kto nemà koni, uech posi zajaca
boni. A coze chcù s tymi skolami? Budiijù palàco sfa
kràlovské byty. Naco? Preco? Nuz na to, aby bolo viac
darmozrùtov, pànov!" — Ohroniné ^Tak je!" sa ozvalo.
— „A tak  tedy  ja  osvedcujem  sa,  zo v tomto  smere

22