Cislo 8. — 1886.
 

SLOVENSKÉ POHLADY
 

171
 

„Ver mi, dusa moja, ze sa ani macny mak neobe-
ràm so svojou osobnosfou, ale povazujem podobné uda¬
losti vo vseobecnosti ; povàz len, aky uepovedomy je
tento lud, voli si za zàkouodarcu, za zàstupcu cloveka,
ktorému lud, vlasf, vseobecne dobré, vzdelanosf a osveta
tak màio lezi na srdci ako kamennej soche, voli si clo¬
veka bez citu, ducha, bez uniu a vedy; blùzni mu do
ocù dve na tri a lud vola hosannah ! A potom, kam to
povodio s tym zakupovanim a napàjanim! Dnes zajtrà
sì spósobny ale chudobuy clovek nebude mòcf robif nà¬
roky na vyvolenie za snemového vyslanca, lebo sa vy-
slanecky mandai stane tovarom, kùpi si ho fon, kto
viacej slùbi alebo dà. Nadovsetko ale povàz tu biednu
Slovac! Nuz cize nàs vlàda, cize nàs madarstvo mòze
do povahy braf, ked bore nemàme nikoho a dolu —
pozri na Pekàrìkovych volicov. Jedna hostiua, sud vina
je dostatocny, aby pri noni tento lud volai : ukrizuj ! na
svojich uajlepsich priatelov a dobrodiucov. Do ocù bì-
jùci priklad Ceresnfk : ma znamenitého faràra, vyborného
ucitela, ludi to teloni aj dusou ludu svojmu oddauych,

a ci su vstave vplyvaf na lud? ci inajù pri'vrzencov?
Nie! Ton zaslepeuy lud viicsiu vàhu kladie na slovo
toho zidàka, ktory ho ozobràcil na inizinu priviedol. A
boi by oste blednejsim ton Òeresnik, kedby som sa ja
zaù nebol zaujal a na prosbu faràrovu aj ucìtelovu jeho
obyvatelom nebol v sporifelni pozicky umoznil, aby az
do posledného uepadli do rùk tomu Szitassimu. No div,
ze sa V Opavskom zobudìlo svedomie. Pravda, ze ton
aj dal vyrazu uznalosti svojoj. Nuz a myslis, ze nasi
tunajsi nàrodovci boli cole za mna zaujati ? Ani z daleka !
Nie jodeu v duchu tesi sa mójmu prepaduutiu."

,,Pravdu mas, Petrik mòj; ale prave proto nie je
hodno zasadzovaf sa za lud."

„No nie tak, Bozenka moja, lobo vod by tak coly
ustroj ludskoj spolocuosti sosùstrednil sa v mkàcli po-
dliakov a sobcov."

*„Ale aspon ty, mily mój, daj pokoj vsofkému, iniluj
nàs a zi s nami v duchu tichosti."

^Rozumie sa, ze sa ja aspoù na cas iitiahnem od
verejnosti, lebo ak by som i budùcuo bral ùcasf v [loli-
tickych [lohyboch, zdalo by sa, zo sa natiskam ; uo a to
nie, noch si ten lud vìe ocenif, ze sa zaù zasadzujom,
ja sa mu iste poklonkovaf nebudem, aby som inoliol
maf to sfastie ùcinkovaf v jebo prospech."

„Mainìcka, podme spaf," riekla Mdenka.

„Tak jo, podme spaf," odvetil ofec. Pravda, zeby
maly Petrik boi ochotne aj dalej naslùchal ; usiiokojUo
ho to, ze otec svoje paduutie nodrzal za tu najviicsìu
hanbu; dal tedy i on vsetkym ,.sladkù, dobrù uoc."

Vo velkej krcme a pò uliciach boi krik a hulàkauie
hlboko do noci, zachrypuutym blasoni ozyvalo sa z casu
na cas: „iljon Pokàrik!"
 

XXVII.

Ked boi raz Julo .Andràssy v delegacnom zasaduuti
povedal. garantirujem, zo za pàf rokov uebude vojny,
svet rozlicné pouimal jebo proroctvo. Jedni hovorili po¬
smesne 0 prorokovì, ktory tak zje kùsok chleba ako
ktorykolvek smrtelnfk, iui obdivovali tak daleko do bu-
budùcuosti vidiacebo dìplomatu. A v foni prodsa niet
nic ani smìesneho, ani iiodìvuhodného. Tak ako motooro-
logi V telegrafickom spojeni s celym svetom stojac, dia
vyparov a vetrov vedia tyzdnom vopred pocasio pred-
povodaf, tak predvidia i diplomafì nastàvajùce udalosti.
Ti, ktori su uezasvàteni do tajnosti europejskych dvor-
nych pomerov, byvajù casto prekvapeui neocakàvauymi
udalosfmì, ktoré su pre dìplomatu nicim iuym, ako uà-
sledkami dàvuych pricìn.  Tak sa mysli, ze uz pri pod-
 

pisanf inieru vo Villa Frauke boia slùbenà Rakùsku
Bosua sfa nàhrada za Benàtky. Kedykolvek potom vznikly
mracnà na obzore juhoslovanskych nàrodov, potrblo to
vzdy nioleu Viednou, ale aj Budapesfou. Pracovalo sa
potom V dvoch smeroch, vzdy boia obràtenà tà najvàcsia
pozornosf na slavìanske kmeny v Rakùsko-Uhorsku, a
boia vzdy hotovà sila zaujaf Bosnu.   Tajif sa nedà,  ze

V  Uhorsku vzdy dólozity zàstoj brà nàroduostnà otàzka.
Nie div, prevaba madarskébo zìvln je uie dostatocuà
zabezpecif sì budùcnosf, zvlàsto ak zoby bud vnùtorné,
bud zovuùtorne nepokoje vznikly. Vsetka madarskà poli¬
tìka z jfch stauoviskà prirodzeue tasuieriije: nàroduosti,
ked uie inaksie, tedy nàsilne assiniìlovaf. To je joj pri¬
rodzeue pravo, pravo tak, ako ked sa majitol pozemkov
snazi prlvlastnìf si sùsedué pozomky. Uz iiotoiii ako to
prevedie, ci pod spósobom prava a spravedlnosti, a ci
pouzitiin nàsilia, to je ina otàzka, ktorù v diplomatickom
pravo vzdy zdarny lebo nezdaruy vysledok sudi. Na pri¬
klad, ktozo pripisuje Nemcom na zlù strànku, zo po-
neincili Vendov, Pomoranov, Luzicauov, l'oliakov atd.
Nikto, najmeuej dajaky diplomata, najviacoj ak ktory
poeta alebo oduseviieny slaviansky nàrodovoc. Tak bude
aj madarskù politiku sùdif vysledok; ak sa jim podarf
zveladlf svoj kmen a zmadarcif uhorské nàroduosti,
budù pred colon Europou brdinskym nàrodom, majùcim
ducliaplnych diplomatov, jestli sa jim uepodarl dosiahnuf
tohto ùmyslu, vyhlàsia jich za blàznov, ktori molili v làske
a svornosti zif s inymi v krajine obydlouymi nàrodami,
ktoré by jim hegemouiu i fak boly prepustily. Pravda,
muohému zdà sa byf foto tvrdenìe divnyiu, alo je tomu
vskutku tak : ze potlaceuy, alo k samostatuostì a k vol¬
nosti prisly nàrod skoro zabuduo na svojo ufrpenio a
stava sa tym najnemilosrdnojslm potlacitelom, a to nie¬
len Nomee, Madar, Ruiuun, alo aj Slavian.    Slovàci by

V  postavenf Madarov podobue pokiacovali. Òi Horvati
od Srbov jim privtelonych noziadajù, aby prijalì jich
nàrodnosf? Vynimkou su nàrody kramàrske, kosmo-
polifické,  ako na priklad Auglicania v Amorike.

Odkedy Uborsko uià svoju samospràvu, co ako ostro
stàly iiolifìcké strànky jedna proti drubej, boi a je jodou
bod, V ktorom sa stretajù aj najró/uojsicb nàiiladov
Madari, a ten bod jo: zmadarconle krajiny. .\ko vraj
Faraonove kocujùco pleiuà, bàrs sa aj noprestajno liryzie
medzi sebou, akonàhle sa mu naskytne prilezitosf kuiio-
vaf za iiàf prstov pekné veci, zabùda svàr a je svor-
nyiii, joduomysoluym, ùprimuym; tak aj vlàda, Ved chce
na sneme nieco iireviosf, alebo kod padajù joj akcie,
prodlozi nàrodnostuù otàzku a tu huod iiastù[iì mier
inedzi strànkami, tak ze iiretekajù sa o zàvod v zàpalo
za spolocny del: rozsirif madarstvo a zabezpecif mu
nadvlàdu. A tato jeduomyseluosf je iste chvalitebuou,
mohly by sa od nidi ucif ine nàrodnosti, lebo kazdà
hmotiià, duchovnà, mravnà, politickà ztrata dà sa vy¬
dobyf a nabradif, alo zavrazdenà a pochovanà nàrodnosf
nikdy viacej z mrtvych novstano.

Ako sino uz bore spomenuli, pocaly sa dviliaf na
vychode hroniouosné mracnà; bolo sparno a dusno v polì-
tickoiu .vozduchu. Soveriiy obor stai si ozbrojony na
nohy, Srbi, Òernoborci, Bulhari ostrìlì handzàre, cistilì
pusky, leu iskierka mala padnùf a pusuy prach mal
rachotom pustosif uà vsetky strany. Dìplomaticki jodua-
telia behali z jednobo sidelného mesta do druhého,
dalokopisné sifrované zpràvy lietaly od velposlaucov
k ministrom zahrauicuycb zàlezitosti, zasvàtencì prozoralì
tajué akta tajuych siiilùv, prirodzeue ze sa aui Uakùsko-
Uliorsko nemohlo lahostajné divaf uà udalosti na Vy¬
chode: tykaly sa oni nasej derzavy uz ako bozprostred-
ného sùseda, tym viac, ze ona mala braf podiel na ko¬
rystì. Prv ale, akoby sa boia sùcastnìla fyclito pohybov,
bolo potrebné znivocif vsetky fio dielno, v kfoi-ych tvo-

22*