Ture. Sv. Martin, dna 25. septembra 1886.
 

Slovàci a svoboda.

Pravda a poesia.
Pise Veteràn.

-T.                (Pokracovanie.)

1« ko ked sa peknà panna hodne, ale hodne vy-
plakala a pò tomto piaci sa usmieva, fak vyze-

^ ralo aj velmesto pò tej hroznej noci v druhy
defi ràno, lebo kràsne vyslé slniecko dalo mu
ten usinievavy nàter. Na uliciach, vyjmùc ze boly tu
i tam vybifé obloky, vyzeralo to ako obycajne. V boc¬
nych uliciach na dva tri kroky stretali sa ìndia, v hla¬
vnych hemzilo sa jich mnozstvo ani vciel v ùlo. Do
poctu tych prvsich patri cesta Kerepesskà; v nej pa-
uuje tà najvàcsia strakatosf: tara stretnùf panstvo, del¬
nikov, nàdennikov, vìdiecanov rozlicnébo drubu : tu
pocuf rozniluvii nemeckii, madarskù, slovonskù, talìan-
sku, ceskù, a tu i tu francùzsku.

Nedaleko Beloznaiho zahrady kràca slusne odony
pan; i on ide s hùfom, neobzerà sa ani na pravo, aui
na lavo, zdà sa byf zadumanyra ; leu kedy tedy zastano,
akoby vyhràzal v ruke drzanou palìckou, a zase ide
dalej. Nikto si ho nevsinine, a ked sa aj nìekomu zdà
byf nàpadnym, pomysli, ze on takto svojim myslienkam
dava vyrazu. Presiel takto aj Hatvauskù ulicu a vnisiel
do byvalej Panskej, teraz Korunného princovou ineno-
vanej. Na pravej sfrane od juhu, nedaleko obrovskej
budovy postovej na rohu je sklep miesaného fovaru ; do
toho vkrocil. Zo vsetkych stràu ozvalo sa: „sluha po¬
korny," „cim mòzem slùzif?"

„Prosim desaf fuutov pusného prachu!"

„Sklepnik zadivil sa a poznaraenal: „Ràcife sa
mylìf, snàd IO lotov?"

„Nie, nie, desaf funtov."

„Prosim za odpustenie, tolkù zàsobu pie nebezpec-
nosf làtky ani pri ruke nemàme; pritom bez vyssiebo
dovolenia ani poslùzif nosmieme."

^Ja dàvam dovolenie."

„Prosim pisomné dovolenie."

„Doble, bude," a s tym vysiel zo sklepu. Sklepnik
ale, ktorému fo bolo nàpadnym, siel za nim a tam na
uhle stojaceho sluhu verejnej bezpecnosti upozoruil na
 

cloveka, sdeliac mu jeho ziadosf. Tonto ho sledoval cez
Viedenskù ulicu, za tyin cez Alzbetino nàmestie, az
V Kùpelovej ulici zaso vnisiel do sklepu, v ktorora zia¬
dal pàf funtov dynaraitu. Pravda, aui tara nevyhoveli
jeho ziadosti; tyra vàcsia ale boia zvedavosf dràbova,
ktory ho neprestajue stopoval az na druhy breh Dunaja,
potom pò Albrechtovej coste do zàmku az do minister¬
stva vnùtornych zàlezitosti. Ked spomenuty pan vnisiel
do bràny, urobil vratny slusnù poklouu, Dràb oslovil
vràtneho :

„Znàte toho pana':*"

„Ano, je to pan Hanes, radca v sesfnàstom odbore."

^Nemoznà vec," poznamenaì dràb a vypràval, co
zkùsìl.

„Mozno," riekol vràtny, „lebo od istého casu je
jeho  chovanie   divné;    pozorovali  to  uz  aj   sluhovia."

Dràb vràtil sa na svoje miesto, vràtny ale zmionil
sa sluhoin, sluhovia pisàrom, pisàri osnovnikom,
osnovuicì tajomnikovì a tak dalej. Kazdy kyval hlavou
a sdìeial svoje doinnienky, no vseobecne sa Insilo, ze
je s Hanesom nie dobre, a to nielen co sa tyka jeho
postaveuia, jeho fìuancnych pomerov, ale aj joho pamàti
a rozumu, a kod nutno pravdu vyznaf, toto viacej za¬
ujimalo cele ùradnictvo,  ako denné  ùradué V.àlezitosti.

Hanos siel rovno do svojej izby, zlozil siràk, ztiahol
rukavico, palicku postavìl do kùta, sadol ku svojmu
stoliku, vytiahol stolovnìcu a vyberajùc papier za pa-
pìeroiu vsetko klàdol na stól; kod sa stolovnìca vy-
pràzdnìla, siel ku kasni, otvoril ju a klàdol i z nej
do balikov poviazané listiuy podobue na stòl, tak, ze
tam v kràtkom case stala ohroninà kopa papierov. Ked
toto bolo nakopené, pritiahol k stoliku stolicky, pohovku
a v izbe nachàdzajùce sa nàradie, vzal hàrok papieru,
schomlil V rukàch, zapàUl zàpalkou a s veikou ùlubou
hiadel na lozzihajùcì sa papier, potom sa rozrehofal a
z celého hrdla volai: ohen! oheh!

V susednoj izbe boi odborny tajomnik ; ako ten za-
cul krik: „obon!", ofvoiil dvere, ale ci'ivnul nazad, lebo
pohiad na Hauesa boi hrozny: oci jeho divo iskrily a
zubami sekal sfa divy vepor, pri coni mu vlasy dupkom
stàly; od papieru v ruke chytaly sa papìere na stole,
pouevàc ale boly tubo sviazané, nemohly sa huod pla¬
menom chytif. Co sì pocne, ci oboi! hasìf, a ci chlapa
chytaf?   Boi on muz mlady, ale chorlavy,  vedel, ze je

25