ROCNIK VI.
 

v^>:^!i:^Rk^*^.
 

CISLO 11.
 

/r  v™*
 

.h m
 

^r-     '^3^"^«m
 

^^   j^^'^
 

.-(ì . - ^.^ — - ~ .
 

^^^#(Ì^^1^1^S^^P
 

• >•   ^ V 1^ "^  ^  *. V ((i   %f ^ •
 

> X Ci
 

Ture. Sy. Martin, dna 25. novembra 1886.
 

Slovàci a svoboda.

Pravda   a   poesia.

Pise Veteràn.
(Dokoncenie.)

ì 0 odchode boro udanych pànov Rézàr prechodil sa
jpo izbe a v myslì opakoval coly rozhovor. „ Ubohà
^ nasa cirkev — dumal — stojf na pokraji rozpad-
nutia; nasini velmozom a panom nelezi na srdci
jej dobro, jej rozkvet, lahostajnosf, na vsetky strany laho¬
stajnosf, to je ovocie terajsieho ducha casu. A potom ten
neobmedzeny matorialìsinus nivocf cit vsetkého pravdì-
vého, dobrélio a pekného. A potom i tf, ktorf osto beni
ùcasf V zàlezitosfach cirkevuych, z akych pohnutok ze to
robia? Jedni aby sa \7znacili, aby sa jich meno spomfnalo
a tak pozornosf obecenstva a vlàdy boia na nidi obràtenà ;
pre nich je cìrkev rebrlkoin k napredovaniu, vyznacoiiìu
a obdrzanìu zfrnych hodnosti. Ini zase robia v nej poli¬
tiku: tu vystupujù sfa budiicì kandidati, tu sa cvicìa
v reculctve, a ked prijdù k cielu. zabùdajù kouecne na
ohnìsko, pri ktorora sa zohrìovalì, na pestùnku, ktorà
jich vychovala. S hanbou vyznaf niusfin, zo zivej viory,
bohosloveckej vedy, opravdovej cirkevnosti mozno nàjsf
leu pri muzoch panslavismom obvihovanych. Nuz a po¬
tom cize móze byf lepsI, pokornejsf a nàboznejsl ktory
lud, ako je ton obecny, slovensky lud? Ale nasi pani
majii kràtku pamiif, zabiidaju, ze roku 1848 chcel Kosut
likvidovaf platy pre evanjelické kùazstvo, ale cirkov to
neprijala, a toto boi teu pevny lirad, ktory vzdoroval
pateiitu, lebo smelym coloni odvolàvali sino sa na tato
udalosf, ze ani od Madara, ani od Nomea nic uopriji-
mame, a teraz? Yo velkoni chanvinistickom fanatismo
my sami podàvame sa za podnoz svotskoj vlàde. Mozno,
io oni snàd umysolno postuju tii nàbozoiisku lahostaj¬
nosf, aby tym snadnejsie dosiahli svoje politické ciele;
ale to sa hrozue porastl, lebo kto sì noeti vieru otcov,
ten ani nàrodu, ani vlasti neostano voi-nym." Toto asi
boia nif Ilézàrovych myslienok, ked sa rau tichiicko ako
tieù predstavila jeho pani.

„Muzicku," hovorf, „ty, zadumony sfa zaiùbenec,
ani nepozorujes, ked tvoja starà vkroci do izby."

„To je pravda; no odpusf, mila moja, mózes verif,
ze si mi vitanà, aspoii vnazls z hlavy myslienky, ktoré
 

ma rozculujù. ,Ta by som sa zvlàsto tohto mal vystrihaf,
sàm to najlepsie citim, zo nd je skodné."

„Ja na tvojom uiiosto poniuiala by soni vsetko
chladuokrevnojsìe a vyhybovala by kazdej pràci, aby
predlzìla svoj zivot, a radsej liy som vecer svojho zivota
veuovala svojim ndlyni, svojoj rodine."

„Pravo to zaiuyslam aj ja."

„ Pravda, pravda, ale sa prodsa vse zabudne,s a
celou nàruzivosfou zasadzujes sa hned za jedno, hned
za druhé. Ale, chcela som fa prekvapif novinOu."

,. No vinou? Ozaj. akou?"

„Velini milou; nàs Lajko nàm pise z Liverpoolu."

„Tak? Coze ozaj pise?"

„Opisuje svoje blaho, svoje sfasile; aby sa to ale
ùpluyni stalo, uià jednu tuzbu a prosbu."

„C)o to móze bvf?"

,Tu je list, citàj!"

l'àu Rézàr nastrcìl okuliare a citai ; tvàr jeho jasala
radosfou, prisvìedcal hlavou a konecne riekol:

„Tu ho mas ; zo vraj aby som sa stai ocitym svedkom
jeho sfastia a osobne pozehnal jeho domu a doraàcnosti.
Ved keby to tu v susedstve bolo, ale do Liverpoolu na
staro dni cestovaf jo uìo malickosf."

„ Pravda, alo rodic za dieta aj nenioznosti premàha."

„ Lenze by to prirodzenojsie bolo, aby ou s tou svojou
Angliciankou prisiel a ju rodicom a pokrevnvui pred¬
stavil."

„Ved tu pise, ze jemu, sfa pociatocnfkovi, nemozné
je opustif obchoil."

„A ty by sì ma vypravìla na cestu?"

„ Proco nio? Sì dosf sìlnyni, a tym zanimavy ni vy-
letora by si tolosue i dusevué okrial a zelavi 1 sa."

„Volkà a fazkà to ùloha prò mna; iiravda, bolo by
to milé, doti pri^kvapif. s nimi sa pokochaf a potom
vzdychmif so Siineonom: prepusf, Pano, sluzobnlka svojho
V pokoji."

„Ja ti zo srdca iirajoiu toj radosti; ci mi ale ne-
zazlfs, ked s tebou budem otvorene hovorif?"

„Ubezpecujeni fa, ze uie; som sice spurny, ale vies,
ze oproti tebe ùstupny."

„Tak dobre; dia mójho zdanìa by ti tà cesta do
Anglicka prisla vhod."

„ Proco ?-

31