ROCNIK VL
 

■^^^^^x^*^.
 

^nj^
 

CISLO 12.
 


 

0^^^. ^^-^^
 

,-^^   ,,^^r
 

.-<;._________—________________
 

%^j^€^^§2^®PÌ^^P
 

\''
 

y ■*
 

<»V?   ^'^"C Vr->i.'-'«,'4'-''''^.-c4^''<:^(i^GJ^_9c,^j ,^j
 

,Ai)
 

.'^^^*^'^-
 

,<^0c^ -^ì.^3^»c^5 '^'^ <^^|
 

Ture. Sy. Martin, dna 25. decembra 1886.
 

Hàjnikova zena.

Bàseìi  od  Hviezdoslava.

(Dokoncenie.)

'^stal, pritknùc k ociam okuliare,

^s'nz starsf, chudorlavj' muz

(pivonka preds' mu kukà z tvàre,

kostrnkov brady brni stef —) ;

a po hlbokom vydychnuti,

sfa keby zodvihnùf mal svet

(nejaky novy Archimed)

èi aspon kynozif siel chraste,

ked nad stolkom sa presinul,

kostnaté na nom soprel paste,

predniesol toto s dòrazom :

„— ten (obratil sa ku Cajkovi.

i ustrel hrozivy don prst),

teu — onò — lotor opravdovy,

jak svedok Habàn mu dal krst:

soznal svoj — onò — zbojsky skutok,

co spàchal vefky na zàrmutok

celému — onò — vìdieka,

ked — onò — zvrhla borskej zmije

(zmnul nàble celo k dòmyslu)

zavrazdil zrejme z ùmyslu

potomka slàvnoj familije!

Tu — onò  —  nieto inej rady,

niet! — Takémuto bezdeku

smrf! slucku — onò — povrazom ..."

„Pàn stàtny ver'' ma kràtUe reci,
prìkràtke vskutku, slaviiy sud —'•
svihol sa z miesta junàk mlady,
blesk v oku, povedomà hrud,
ree zvonnà, pina sily, vfiady;
a pokracoval v brannej soci.
„Nie zeby, jak to vyzaduje
;     velik}^ dosah obzaloby,
sa vhlbil v temno previny,
pohnùtku odkryl, tajné zpruhy,
tak doznal, zvàzil niieru zloby
i trestu ùdel povinny:
 

on prebnal zretel pres to kazdj'.

len povrsim si vlahce pluje :

tam karhà, zàhroz vriiiie tuhy,

tu zvelebuje, horeknje,

jak keby to smer jediny —

Priznàvam i ja ochotne,

ze vzneseny rod ztratil eleua,

V  ìjomz hrdosf jeho zalozenà
a tùzob nebo ligotné :

sàm zeliem pribeh nebl*hy :

no proti tomu zprem s* navzdy,

by ten vzhìad bral sa do vàhy,

za dòvod umj-slenej vra^^ly'

Tu clovek stretà clovek^'

len India pozemskom sa schodia;

i osozia si abo skodia,

tam sraier — tu kbatba odvekà.

Viem, inàc sa to biadi s stitu,

kam dospel sfastim ten a tei'

na svahy nizuòkého bytu,

v tu velkù ludu priehlbeiì :

no prietrz tota nemà prava.

pred uniom nemà podstaty:

vysoko nad nou z pravej vyse

ducb-zàkon skrz anjela pise

sud rovnovàznej odplaty ...

A k tomu zmiitenà to hlava,

ju zàvrat pojal vrchola :

hul prep-ìst — peles, seliem vrava

co nervo sa, tym ochlast kniso —

hyd pustosiaci do kola ...

Tak!   — lebo daleki su citu,

èo fudskosfou sa menuje :

bez vòle, hlbin zkùmaf tieiì,

bez priazne, sniest dol plàpol svitu,

zjàgotat faklou do slnje,

V   predsudkov polnoc ùreèitù___

A predsa: jesth priehlben

tà vlnami sa rozkob'se
a ciernym rmutom zakali,
najskorej vtedy sa to stava:
ked prave z pysnych sti-min rise

V  un zaburcujù privaly!

Aj.^póvod terajsieho prava! —
 

34