Rok 1808.                                                                                          SoSit 2.

SloYenskó Pohlady.

Z nnojich èiackych èasov preèporskych.

Od Joz. L. Holubyho.

(Dokonéenìe.)

V jaseni poslal Csàder pre miia a spytal sa ma : ci by som si
nechcel par gro§l zarobif edpfsanlm katalogu rastlin Schnellerevi,
kyrisnfckemu rittmajstrevi na odpocinku. A ked som ktomu svoju
ochetu vyslovil, doviedol ma k nemu. Schneller mal asi 40 silnyeh
svàzkov poCitujùei lierbàr, pekne usporiadany, a ked sa presvedcil,
ze sa tioèfdka aj ja do toho zelinàrstva rozumiem, ukàzal mi ktorési,
prave V zàmenu mu pri§Ié, kràsne alpské rastliny, a dal mi katalog
Flory Nemeeka a Rakùska s vefmi bladopfsanéhe odpisu prepisovaf,
a ked to budem maf liotevé, kàzal mi he doniesf. Ani 10 dni ne-
minulo, a katalog bel cisto a zretelne prepisany, co sa mójmu ritt¬
majstrevi tak zapàcilo, ze mi dal 5 zlatyeb. Takù summu peiiazi
som si eSte nikdy tak lahke nezarobil, ani som nikdy takej summy
nemal v rukàch, z ktorej bych nebol byval povinny ùctovaf, na co
ju ebràtim ! VeCer sa islo na Stiùdlu a na pohàr piva. 0 par dni
neskersie boi som zase k Schnellerevi povolany, ktory mi ukàzal,
jaké cedule potrebuje k rastlinàm, ktoré mal rozposlaf ; nauòil ma,
jako mani jeho mene podpisovaf, a dorucil mi par sto cedui, ktoré
som mu mal cim najskór dia danej mi ùpravy popfsaf. Za te de¬
stai soni zase 2 zi. A to sa viac ràz cez rok opakovalo, a také
katalogy prepisal som aj dr. Pawlowskému, professorovi na pràv-
nickej akadeniii, ktoiy potoiii jako spràvca viedeuského Teresianuma
umrel, — a eSte komusi inému. teraz uz s istotou neviem, komu.
A ze Schneller cez zimu cely svoj herbàr prezeral, a které druhy,
v jakyeh primerkoch, z ktorych stanovisk, a od koho ma, minuciósne
do katalogu zaznaéeval, vybral si k tomu mòa za pomeenlka. Tak
som ehodil k nemu eelù zimu 5 ràz cez tyzden, vecer medzi 4. a
6. hodinou, kde ma uz vzdy veliky pohàr kàvy, ze bych sa v nom
bel mohol okùpaf, i s rozkom ocakàval. Vtedy bel Schneller eète
staiym miàdeiicom, a mal tiez starého sluhu, ktory u neho e§te
jako vojak bel slùzieval. Ten sluha bel originàlna chlapina. On
varieval pànovi svojmu na samevare kàvu. Ked bela kàva uvarenà,
obràtil sa na pàtàch a celkom pe vojensky meldeval, ie je kàva
uì hotovà; na to sa obràtil k nàm chrbtom a vymaSiroval von
dvermi. Raz som priSiel k Schnellerevi a videi som jednu tablu na