Bok 1898. Solit 3.
Slovenskó Pohlady.
Nove Zàmky pod tureckym panstvom.
1«63—1685.
Spisal Michal Matunàk.
Terajsie Nove Zàmky stoja od roku 1580, teda vyse .300 rokov.
Za sto rokov hraly rollu v svetovej historii, chrànily, brànily severo-
zàpadné pozostalé diastky krajiny proti mobamedànskej moci, kterà
podmanovala si svet, a maly vynikajùcu ùdasf v zachrànenf kresfan¬
skej vzdelanosti europejskej ; a od dveste rokov, co sborily krvou
zaliate a dymom zacadené ich basty, zijù dielu pokoja. V meste,
ktoré za onych dasov si Inymi murami bolo obohnané, kde hrdinstvo
sfavalo na stràzi s vrazedlnou zbranou a zvouenie, volajùce k mo-
dlitbe, niiesalo sa s rachotora diel, prasketera pusiek a vreskera
vejenskej trùby : dnes pracevni'ci podestnéhe priemysiu ronia za
vlasf perly potu a herazf sa zivy obchod ; pole, které vtedy vejenské
zrebce depdily, dnes zoràva pluh krotkého rofnika.
Pri tejto prflezitosti chcem sa zmienit e jednej diastke z bohatej
minulosti tychto novyeb, sveto-histeriekù rollu hravsich Novyeb
Zàmkov — o dobe tureckej.
Po Veikora Sulejmanevi, skonavsom pri premozenej Sihoti
roku 1566. blesk tureckého pelmesiaca pod slabymi nàstupcami
zadal bladnùf, a ze risa pri hyrivych a raàmetratnych padisahoch
zachovala svoje svetevé znacenie a neklesla tak skoro, ako Uhorsko
0 36 rokov pe srarti Matiasa Huhada, to mohla dakovaf iba svojmu
stàlemu, cviceuému a fanatickému vojsku a tej demokratickej stàtnej
orgauisàcii, na ktorej tak pevne spedfvala a kterymi institùciami
ona predbehla Europu e cele stoletia.
V Turecku kazdy muzulman bel revnepràvny. Zo syna pastie-
rovho, alebo z predavada ovecia na rynku mohol sa staf velvezfr.
Ka^dy sàm spraveval svoj osud, podla svojich schopnestf, spósob¬
nostf mohol dàvaf sraer svojej budùenesti, lebo nebolo dedeného
majetku, ani titulu, nebolo ani len rodinnych mien.
Tak sa stalo, ie pod kazdym slabym panevnfkom zvàdsa z naj-
nizsfch, zdravych vrstvf pevznesù sa vynikajùce sily a talenty, stand
sa vefvezfrmi a zachrània rfsu.
Také dve velké sily beli za panovania Mohameda IV. (1648—
1687) velvezfri Kopriili Mohamed ') a jeho syn Kòpriilizade Achmed,
') Chudobnych rolnickyeh rodicov syn z Albanie.