Bok 1888.                                                                                          Softlt 4.

Slovenské Pohlady.
 

'^---^p^-
 

Starà pieseft.

Novella Terezie Vansovej.

(DokonÉenie.)

itane, ako obycajne, Bozena vstala prvà. Zobudila malù slùz-
tidku, zakurila sama, uvarila ranajky.

Po svojej ranajsej medlitbe Bozena zacala triezvejsie hiadef
na tùto udalosf. Necbcela si utvorif ùsudok, kym dopedrobna
nevyzvie sa e vsetkom, inàde mohla by krivdif, alebo Kostevi,
alebo Darine. Mozno, ze vsetko zakladà sa na nesmyselnom nedo¬
rozumenf. Mozno, ze nejakà pletka je medzi nimi a do nevidef
prfde sàm muz a bude vsetko dobre. Tak to bude, tesila sa Bo¬
zena, zahladiac sa na svoju spiacu krstnù deéru. Dychala dosf
ticho, len kedy-tedy vzdychla hlbsie, ako deti vzdychàvajù pe pladi.
Pod jednym Ifdkom raala ruku a v nej cosi bieleho, akoby satocku.
Ale oko Bezeny rozoznalo na domnelej satodke znàmu dipodku,
akou vrùbila kosielky pre odakàvanébe hostfka. Petfsku vytiahla
domnelù satoéku, a slzy vstùpily jej do odù. Neraajùc viac diefafa,
aspon jeho raalù opendidku tùli k sebe a bezkàva, ùbohà, osirdà
maraidka !

Ako Darina otvorila odi, prosila ju Bozena, aby spesne obliekla
sa a vysla de kuchyne. Tara v tepluskej kuchynke cakala ju uz
kàva. Bozena poslala slùztidku riadif izbu, saraa vsak zadala
vysluch, kym nevstane Malvfna, lebo tej treba celù vec uz hotovù
predniesf.

„A teraz, diefa, rezpevedz mi, de je medzi varai?" vysetro-
vala Bozena. Darinkina biela tvàricka pekryla sa temnym rumencom.

„Nuz, mati, on lurapoval..."

«Sfavalo sa to caste?"

„Temer noe pe noe; ehodil len pò polnoci domov."

„A potora?"

„A potora, este sa on hneval."

«Proco ?"

„Ked mi zprvu preukazoval v takom stave lùbezuosti, a ja
edstrdila som ho."

«Pokracuj, chcem vedief vsetko."

„I hral, prehràval — "

,A ty? Robila si rau vycitky."

is