Rok 1808. SoSit 5.
Slovenskó Pohlady.
Velkà Mùtna a jej pani.
Napisal Pavel Krizko.
(Pokracovanie.)
Koku 1360 zalozeué Sklené zmehlo sa za dakolko desafrodf
vo velkù obec a niezne ze, leziac na prievidzskej ceste, belo by
sa osto vàésim stale, keby ho neboli svojou hrabivosfou hatili vo
vyvine mutnianski pani ; uo ich v/àjoranà revnivesf a svevola, ne-
trpevsia ziadnu pedriadeuosf, bela veikou bafou pre Sklené a pri-
pravila ich konecne e tute obec.
Smluvy s Petrera Glaserem uzavrené zachovà vai kazdy z mut¬
niauskych pànov len natolko, nakolko sa mu samému pàdilo, a ich
slobodne veleni redinnf nàcelnici dize vladàri nepozfvali v redine
potiebnej ùety a moci, aby jednotlivych uà ùzde boli mohli drzaf.
Tito robili dasto, do len sarai chceli.
Sklené bolo speloduyra rodinnym majetkom, len poplatek a
kurence, kazdorocne dàvané, patrily sfa oseh z tohoto majetku
jednotlivyra rautnianskyin pànora, a predsa vzdor terauto na snilu-
vàch spedfvajùceniu peraeru zalozil Stefan, syn Tomàsev z Cepdfna,
a jeho synevia Jan, Juraj a Peter, reku 1398 sklenàrske dedidne
rychtàrstvo za 14 mariek denàrov deremosnianskemu dedicnéinu
rychtàrevi na 20 rokov '), ked si medzitym inf mutnianski pani
boli ranelle ku tomuto rychtàrstvu patriace zeme osvejili a ich
mocou V ùzitku drzali. -)
Ze pri takom hospedàrstve len jednetlivci oseh brali, najmnozsf
dlenovia redinnf vsak skodu trpef museli, rozumie sa samo sebou,
a porozuiiievsi torau i rautnianski pani nielen ze dereraosnianskebe
dedidného ryehtàra do Skieuéhe nepustili a jeho sraluvu, urobenù
so ètefanom Cepcianskym, nepotvrdili, ale vsetci spelocne predali
roku 140J sklenàrske dedidne rychtàrstvo Jànevi Langovi z Krem¬
nice a jeho synem Ladislavovi a Iinrichovi za 220 zlatych pod tou
pedmienkeu, ze mu naviàfa vsetky odùaté zeme a ze majù byf
Glaserovi dané vysady zase obnevené a v ùplnù [datnosf uvedeué.
Okrem tobo si vymienil Lang, ie budùcne rautnianski pàui nesmejù
') Kremnicky archfv: I, 11, 1, 1.
2) Tamze: l, 11, 1, 2.
17