Bok 1898.                                                                                          SoSit 6.

Slovenské Pohlady.
 

Prechàdzky jarom.

Od Hviezdoslava.

Ja stary, vychàdzajùc

zo svojej chyzky .skromnej

nàdhernej do prirody,

nemàlo zhrozil som sa

pri pomysleni : ozaj,

co vsetko mi tam recò

na uvitanie? cim mi

zasypù sirù hlavu,

zavadia v smysly vetché

a srdce zurànajù

tà kràsa tam i neba,

tà mladosf, radosf, zivot ! ?

Vsak,  povystrief si ùdy,

rozviazaf putà duse,

zsinalù zohriaf mysel,

ma popùdzala ziadosf ;

i odtisov haf obàv

s tym ,necb sa deje, co chce',

som rozhodol sa ta isf,

i.sf — Stùpam tedy zvol'na —
 

Par krokov len von z ohràd obecnycb,
z tej  klietky ùzkej, z brvennych tych krih,
len krokov par co urobil som vopred :
a uz som musei pozor v blankyt opref.

Nad hlavou akys' vlajot zhral mi, svist
sfa praporca, jak chvejùci sa list
vo vetre, otras strùn co pod prstami,
jak sFahajùce s praskom z vatry plamy.
 

^1