Bok 1898.                                                                                          Soéit 7.

Slovenskó Pohlady.

Cestopisné èrty.

Pise Martin Kukucin.

n.

Hned so zeleznidnej stanice isli sme de „Hotel do la Ville",
kde sme sa boli lezirevali. Striasli sino prach nielen s ebuve, ale
i so siat ; prach, pemiesany so zeleznicnymi sadzami, i vyumyvali
sa vo vede, ktorej jest hojnosf tu ve Splite i v kanikulu.

Kde pòjdes v tute hodinu vo Splite? Sostùpili sino s vysavy
nasich izieb a vybrali sa „na rivu" — nàbrezie — pevystieraf nohy.
Tichy letuy veder, hviezdy, mesiaca uiet, ale ani oblaka nieto. V pe¬
vetri ako by bolo zavesené desi fazkého, do sa vlieva do zil a ùdov,
a do hlavy akùsi ospalesf a tupotu. Teuto stav fysicky sùvisl s pe-
vetrnesfeu. Ked „sirokke sa rodi", t. j. ked raà zaduf juzny vietor,
raenovite v lete, dlovek i zvieratà to napred cItia.

Na rivi sa heiiizl veliké innezstvo sveta, ako kazdy veder.
Dàmy v letnych tealettàch, i pani. Z dàmskych toalett vynikà klobùk
rozmermi i pestrosfeu kviefa. Prave zàhrady visiace Serairainidino !
Tak te vyzaduje moda, dia zurnàlu „Margherita". Ve Splite ako
i V Trieste panuje totiz moda talianska, ktorà eblubuje pestrosf a
excentridnosf rozmerov i farieb. Ci je vkusnà, nech rozhodne
osobny vkus. Farby nie su tlumené — skòr kridia jedna pri druhej
V divokoni kencerte. Biela pri zltej, oranzovej, dieruej. Udes dàm tiez
módny — volny. Vlasy okolo hlavy nakundoloné, ètica a vòbec
frou-frou visia v dlhych vykrùtenych brdkàch okolo usi a cela, upo-
nilnajùc tulio na pejzesy. Zo zbytkn vlasov utvoreny je navrch
hlavy skrorany uzlldek.

Ak ma byf subtilnosf a stihlosf pedmienkeu zenskej kràsy,
teda splitské dàmy su prvé kràsavice tohoto sveta. Vsetky figle a
mysterie zenskej tealetty nemózu zakryf, vlastne vydarevaf, co dàmam
ve Splite chyba. V tvàri su skoro bez vynimky biade, pioti velmi
jeranej. Preto blondiny vyzorajù, ako by boly vysly z neinocnice.
Brunetky majù odi toho zivéhe, juzného lesku, aky mózerae ob¬
divovaf pri nasich Zidevkàch, ktorych typu sa priblizujù.

Ponevàd je utorok pred Vstùpeniin, tedy pelosviatek, sislo sa
viac sveta na rivi, nez v obydajny don. Potora i orchester tuuaj-
siehe talianskeho spolku streleckéhe — società dei Bersaglieri —
uznal za dobré produkevaf sa verejné na nàbrezi.    Nielen tak do

26