cielom orgàn pre vyjadrenie vsetkych zjavov nààho zivota a vsetkych
dvizenf mysle. Cfm najplnèie usìcutocnenie jazykového sjednotenìa
Slavianov pre nàs vàzno je len v tom, ze ono slùzilo by najlepàou
garaneiou zachrànenia naàich bratov od ponemcenia. Zàroven za-
bezpecilo by nàm kultùrné spolubojovanie tridsiatich millionov
plemena, rodného nàm po krvi a ciastocne i po duchu. Postavené
na rozhrani svetov nààho a nemeckého, tieto milliony Slavianov
svojira priechodom na tu alebo druhù stranu raózu podstatne zinenif
àansy nastàvajùcej velkej borby."

«Moraent uskutocnenia snov Krizanica, dura Jungraanna a plànov
Stura raóze byf i blizkyin, i dalekym, podla behu politického,
spolocenského i literàrneho zivota v Rusku. «Pod nàporora vàznych
ndalosti" — vyjadriac sa slovarai Stura — on raóze nastùpif veirai
skoro. Ale mozno je i to, ze pri znàmom tradieionàlnom umenf
Nemeov ètvaf Slavianov jednoho proti druhému, niektorf z nich
velmi dlho alebo ani vóbec neuspejù pripojif sa k nààmu duehovnérau
zivotu, spolupracovnfctvom na slovesnom poli A vtedy ira prfde
uznaf nad sebou vèeobecny jazyk, no uz nie slaviansky, ale ne¬
raecky, italiansky alebo druhy z inoplemennnyeh."

Eète vràtime sa k velkému dielu professora Budilovica. èk.

Finanèni veda. Vykladà dr. J. Kaizl, professor polit. eko-
iioinie pri e. k. ceské université v Praze a poslanec na riàské rade.
Cdst I. Kniha I. Hospodàrstvf vefejné a tìnancnf veda. Kniha II.
Druhy a vyvoj finanef. V Pi-aze. Tiskera a nàkladem Jos. R. Vi-
liinka,  1892. Vydàni druhé. Stràn 159, Cena 1.40 kr.

Znamenità prirucnà knizka. Odporùca ju pre nàs menovite to,
ze prof. Kaizl pilne stopuje i slavianske literatùiy svojho predmetu,
najmà ruskù.

Kulturni Historie. Jejl vznik, rozvoj a posavadnl literatùru
cizi i reskou strucnè popisuje Dr. Cenèk Zibrt. V Praze. Tiskera
a nàkladem Jos. R. Villmka. 1892. —■ Kultùrna historia mala by
byf milym predmetom zvlàste nàm Slovàkom. Pri'tomnà knizka dr.
C. Zibrta móze slùzif za rukovàf : v nej su cele katalogy literatùiy
kultùrno-historiekej, menovite i slavianskej. Póvodca je nàm vóbec
veirai sympatickym zjavora v literatùre bratov Cechov.

Historie literaturj- ruské XIX. stoleti. Die A. M. Ska-
bicevského, A. N. Pypina, V. Bélinského, P. Polevého, A. Gala-
chova. E, Garàina, V. Vodovozova, Al. Reinholda a j. upravil A.
G. Stin. Ve Velkéra Mezirici. Tiskera a nàkladem J. F. Saàka.
1891. Seàit 1—2, po ,30 kr. — Dovolujeme si upozornif pana spi¬
sovatela, aby pri Skabicevskora boi opatmy a kriticky. Skabicev-
ského knihu (Heropia HOEtilniefi pyccKofl aMTepaxypH, 1848^1890)
niskà kritika v mnohora odsudzuje ; vytyka jej najma nedóslednosti
V raienkach.

Oprava. V predoàlom èisle, v clùnku yioristom slorevskym, na strane
2X. od sp. 24. riadok citaj : Cineraria campestris; na str. 31. od sp. 15, r.:
Mereurius corrosivus.