Bok 189S.                                                                                          Soitt 8.

Slovenské Pohlady.

OhIàSky.

Novella.

(Z kresieb Z fary a zo ikoly.)

Napisala Terijsia Vansovó.

«Dusa moja, vstan." limito slovami, mdlym hlasom prednese-
nymi, badila rackovskà pani faràrka svojho muia. «Duàa," opako-
vala, ked zbadala, ze prvé jej slovà minuly sa ciela, «vstan, je
sedem hodfn, - - zo mna je dnes nie, — ach, hlava!" a prekonani
bòlom sadla na stolicku.

Vyruàeny z najmilàieho sna, predeseny neobycajn^m hlasom a
eàte neobycajnejsfm oslovenfm, pan faràr roztvorii oci a videi svoju
inanMku utràpenù, videi jej hlavu na bok sklonenù, cez celo ruc-
nfkora previazanù, zacftil akysi silny, kychaf dràziaci zàpach octa,
chrenu a kto znà cobo — a vedel, ze je zie. A co by nie ìnsie,
len to «duàa", uz by dostacilo daf mu na znàmosf, ze nie je vàetko,
ako raà byf. V riadnych poraeroch vola ho ona «otcom, oteckom",
alebo  povie „mui mòj", «mòj star^".

«Co — coze je, hlava? A od cobo?" Spytuje sa pan faràr a
zdvihnùc sa, oprel sa na lokef.

«Od èoho? Ako móieà sa spytaf, od cobo boli hlava?" hodila
mu trochu nervósna a trochu nahnevanà zena. «Ostatne, ma mna
od cobo bolef hlava — màm starostl dosf, vàetko je len na mojej
biednej hlave. I dnes, neviem, ako dostaneme ovos domov; aj tak
je nàà ostatn;^ tamvon."

«Hja, maminka, to je knazova robota," riekol pan faràr, oblìeka-
jùc sa s istou và^nosfou.

«Co som sa naprosila, nabojovala zan, k^m ho sozali, co som
naodkazovala kuràtorovi, kostolnfkom, ale nie, oni sa ani nehnù,
vàetko je opozdené ; august u konca — zajtra nedela, ak ho dnes
nesvezù, bude zase do tyzdna na roli. Ab, bieda je to, bieda."

«Divim sa ti, maminka, ze ty, ako kàazovka, a co viac, ako
knazovskà dcéra, pozastavujeà sa nad tym. Chod kam chces, po
celom naàom milom Uhorsku, a spytaj sa, vàade dostaneà odpoved,
ie knazovi na ostatok. Eàte je u nàs s Bohom, inde je ani tak,
bud rada, ze nàm je tak, maminka! Nàà lud jebiedny, ale dobry."

«Dobr^ je tebe, lebo ty si taky «màkky posuch !" napolo po-
dobrotky, napolo poziotky riekla „kìi^ovka".

t