146

zitnosti, naàiel som v tak zvanej «Maxirauskapelle" na epitaphii
v>ryty nàpis, ktory som si, domnievajùe sa, ze Vàs bude ako hi¬
storika zaujfinaf, odpfsal; znie takto: «Anno Domini CCCCLXXVH
Odoacer rex Ruthenorum, Geppidi, Gothi, Ungari et Heruli centra
eeclesiam Dei sevientes beatum Maximura eum sociis suis quinqua-
ginta in hoc speleo latitaiitibus ob confessionem fidei trucìdatos
precipitarunt, Norieoram quoque provinciam ferro et igne demoliti
sunt." Kaplnka tato je podzemnà jaskyùa, v ktorej, jako cicerone
mi hovoril, v cas prenasledovania kresfania odbavovali sluzby Bozie.
Ide sa do nej strmymi ùzkyrai, v skale vykresanyrai schodaini."
Nesdelil rai sfce nie nového, ponevàc rai nàpis boi znàray '), sora
vsak mu za to povdacny, lebo potvrdzuje zpràvy, ktoré o tora boly
uz uverejnené. Nàpis ten, vypfsany z knihy r. 1661 vydanej, uve-
rejnil menovite M. Hausìz -). Zastavuje sa on sfce, predsudkom
vedeny, na menàch Rutheni a Ungari, ale bezzàkladne. Nàpis sho¬
duje sa ùplne s vtedajsou dobou: Gothi byvali v Pannonii, Gepidi
V Dacii (Sedmohradsku a dolnora Potisi), Heruli_(Horali, Horniaci)
medzi Karpatarai, Ungari raedzi Karpatami a Dunajora, Rhuteni na
Morave a v naddunajskora Rakùsku. Odoaker boi rex Rhuteuorara
cili Rugoruin ; lebo raenà Rugi, Rusci, Ruzi, Rusi, Ruzeni a Ruteni
boly totozné stare pomenovania Moravy '). Stoja-li spràvne v tom
nàpise : Gothi, Gepidi, Heruli a Rhuteni cili Rhugi, podobné spràvne
tara stoja i Ungari : teda meno Ungar bolo dàvno na Dunajom pred
Arpàdom.

3.  Leo Grammaticus a Georgius Haraartolus vypràvajù, ze Bul¬
hari Macedonov vo vojne zajatyeh zavliekli do krajfn naddunajskyeh.
Ked cisàr Theophil vyslal po Ciernom raori lode, ktoré maly tych
zajatyeh vysvobodif, Bulhari poziadali Uhrov (Oj-fTpo-.), aby prekazili
ich vysvobodenie. Dialo sa to r. 836, tak ze nemozno to rozumief
o ludoeh Lebediovych alebo Arpàdovych, ponev.ic Leo Grammaticus
a Georgius Haraartolus, jak aj inf Byzantinci lyehto Turkami, nie
Uhrarai nazyvajù *). Je sfce pravdepodobne, ze Leo Graramatieus a
Georgius Haraartolus tu rozumeli Gepidov (Vlachov), ktorf predtym
tiez Uhrarai sa inenovali '^), ponevàc pauovad nielen nad Sedmo-
hradskoni, ale i nad dolnyni Potisim : ved aspon to z toho vysvità,
ze meno Ungari bolo na Dunaji uz pred Arpàdom.

4.    Starozitnà «Kniga Stepennaja" vravi: «Ungari albi, Czehi,
Poloni . . . olim uno nomine Slavoni dicebantur, et a Rurici tem¬
pore Russi dici ceperunt •*). Tak teda Ungari albi v sùsedstve s Ce-

■) Slovensky Letopis. VI, 128.

') Germaniae Sacrae Tomus I. Augustae Vindelicorum, 1727, pag. 87.

') Bielovski: Mon. Poi. Hist. I, 247, 347, 506, 513, 614. Letopis Matice
Siovenskej. Hoc, VII., sv. 2,, str. 55. Thomas, arcbidiaconns Spalatensis ap.
Scbwandtner ; SS. RR. Hung. Vindobonae, 1748, pag. 537.

') J. L. Piò: «Der nationale Kampf. Leipzig, 1882. S, 60. Pray: Annales
veteres. Vindobonae, 1761, pag. 320. Casopis Ausland 1878. S. 369. Parlament&r
1890. N. 51. S. 6.

■■) Quondam vero Hnngari (O'j-pj'pc.) vocabantur Gepides. Migne: Patro-
logiae tomo 107, pag. 395, tomo 113, pag. 82.

°) Geograpbia Russiae vicinarumque regionam e. a. 948. Ex SS. septemt.